„Teraz potrebovali Nemci zistiť, či sú v Lomnej partizáni. A tak zobrali motocykel, na ‚sajdke‘ mali guľomet a išli do tej Lomnej. Z Lomnej šiel práve bratov kamarát. Ráno o ôsmej alebo o deviatej išiel domov. Tak ho zastavili a pýtali sa, či sú tam partizáni. On hovoril, že nie. A tak šli ďalej, ale jeho si zapamätali. Keď však prišli hore, na jednej zákrute boli v dome partizáni. Jedného Nemca potom zastrelili na motocykli a ten druhý zutekal, akosi sa zachránil a prišiel domov. Títo Nemci si však toho chlapca zapamätali, tak ho aj našli. On bol bratov kamarát. Nemci si ho zobrali na pohovor. Uviazali ruky a na povraz za kone. A bolo ich sedem a mašírovali do Námestova. Tam bolo veliteľstvo. Aj ťahali, aj všelijako. Už potom ako došiel, neviem, okolo nás išla cesta smerom do Námestova. Takýto zážitok."
„Vo februári prišiel pokyn, že všetci z Krušetnice sú partizáni. Vtedy neboli richtári, ale komisári. Prišla ku komisárovi žiadosť o evidenciu chlapov od 18 do 30 rokov. Prišiel bubon s výzvou po dedine, aby všetci muži od 18 do 30 rokov nastúpili ku kostolu. To bolo také centrum obce, pri kostole. Koľko tých chlapov prišlo, neviem, ale chýbalo len pár. A brat so susedom si povedali, že nepôjdu. Schovali sa. Prišiel však druhý bubon a výzva, že kto nenastúpi, vystrieľajú rodiny. Tak sa nakoniec zobrali a šli k tomu kostolu. Zaevidovali sa. Pripravili sa furmani na saniach, lebo bol sneh, a o tretej hodine zobrať na tri dni proviant, oblečenie a išli do Dolného Kubína a odtiaľ do Martina. V Martine v kasárňach vyberali škridle, lebo nemali čo jesť. Nemci im nedali."
„Keď bývalo tzv. čepobitie, v Čechách to bolo ‚čepobitie‘, neviem ako sa u nás tomu hovorilo. Večerné hodnotenie. Po deviatej alebo o pol desiatej. Tam boli nástupy, hodnotilo sa, alebo v plnej poľnej pripravení, podľa toho, aký bol rozkaz. Nechcem hovoriť, ale vy to poznáte z tých príbehov. To boli nadávky, to boli urážky. Akí sme zradcovia, nepriatelia a tak ďalej. To bolo všade. A tí politickí pracovníci, politruci, čo boli podporučíci a tak ďalej, tí na nás neustále hľadeli len ako na nepriateľov a zradcov. Keď ste niekde boli, tak ste nesmeli povedať, že patríte k PTP - a mali ste čierne výložky. To by ste prezradili vojenské tajomstvo."
Celé nahrávky sú k dispozícii iba pre prihlásených užívateľov.
AI asistent Memory of Nations Prebáda tisíce príbehov pamätníkov
Objavte nový spôsob, ako používať Archív Memory of Nations. Pýtajte sa na témy, udalosti, miesta alebo skúsenosti, ktoré vás zaujímajú. AI asistent prehľadáva prepisy rozhovorov s viac ako 30 000 hodín nahrávok rozhovorov a vyhľadáva relevantné spomienky naprieč archívom. Nemusíte poznať meno pamätníka ani vedieť, kde hľadať. Stačí položiť otázku vlastnými slovami.
Branec z nepriateľskej rodiny nemohol slúžiť so zbraňou!
Peter Bedlek
zdroj: Dobová: z čias vojenskej služby v útvaroch PTP (1950), Súčasná: z natáčania rozhovoru 17. novembra 2017
zdroj: Dobová: z čias vojenskej služby v útvaroch PTP (1950), Súčasná: z natáčania rozhovoru 17. novembra 2017
Stiahnuť obrázok
Peter Bedlek sa narodil 6. januára 1928, pochádza z obce Krušetnica. Ako dospievajúci chlapec bol svedkom lokálnych udalostí súvisiacich so Slovenským národným povstaním. Brat Anton bol odvlečený na nútené práce do Talianska, kde sa postupne cez miestnych partizánov pridal k anglo-americkej armáde. Po nástupe komunizmu v roku 1948 bol Petrovi vystavený kádrový posudok triedneho nepriateľa za bratovo členstvo v západnej armáde a údajnej neochote otca založiť v obci JRD. V dôsledku toho v rokoch 1950-1952 absolvoval trestnú vojenskú službu v útvaroch PTP, ktorá spočívala v ťažkej manuálnej práci v baniach, lesoch aj na stavbách. Pri návrate do civilu bol prinútený pracovať pre štátny podnik Stavoindustria, kde bol naďalej pod vojenským dozorom. V neskorších rokoch absolvoval množstvo kurzov, školení a postupne sa stal celoštátnym odborníkom v oblasti poľnohospodárskeho školstva aj krajskej pedagogickej inšpekcie. V roku 1962 sa oženil s Angelou, rod. Gajdlanovou, s ktorou má štyroch synov. V súčasnosti žije Peter Bedlek ako aktívny dôchodca v Čadci.
