Juraj Stern

„Keď prišlo k okupácii Slovenska a k SNP, tak musel vymyslieť niečo iného, a vymyslel pivnicu. Bolo tam všeličo - fľaše, aj víno, konzervy, zaváraniny a takéto veci. A on spravil jeden regál plný týchto zaváranín, fliaš a za ním bol jeden ďalší priestor. Tam sme boli. Tam sme prečkali v podstate to posledné obdobie, tie posledné mesiace, a potom prišlo oslobodenie. Hlohovec oslobodili Rumuni. A ja si pamätám, ako sme vyšli von z tej pivnice. Bolo nádherné slnečno a ja si pamätám to svetlo. Jak som z tej tmy vyšiel von a všetko bolo zaliate svetlom. Viete, pre mňa je sloboda slnko.“

„V prostriedku záhrady vykopal pán Zelenay jamu a tam sme sa mali skryť, keby sa niečo stalo. A keď raz prišlo také hlásenie, to mám v živej pamäti, sme sa tam museli schovať. Jamu prikryl doskami a na ne nahádzal ešte zemiaky, čiže to vyzeralo tak, že je to jama na zemiaky. Ale niekto nás prezradil. Našťastie tí gardisti, čo prišli, boli opití a boli leniví odhádzať ich. Strieľali do tej jamy. A teraz si predstavte: takto je kopec, takto je jama a my sme stáli pri tom hornom okraji. Oni prišli zvrchu a všetky strely išli nad našimi hlavami do náprotivného múru. Ja viem, že otec mi držal ústa, aby som nekričal. Mama bratovi. A prežili sme to. Netrafili ani jedného z nás. Potom so smiechom odišli, že sme ich dobre postrieľali. Tých striel bolo veľmi veľa. To som dlho počul tie strely ako decko - budil som sa zo sna.“