MUDr Daniel Stanček

* 1936

  • “V Prahe som zažil prvú študentskú demonštráciu proti režimu, keď prvýkrát do ulíc vyšlo tisíce študentov z rôznych fakúlt v 1958 na Václaváku a ja som práve prešiel do Prahy na školu. Študenti niesli čiernu truhlu s lebkou a hnátmi a na nej bolo napísané Akademická sloboda. Čiže sme pochovávali Akademickú slobodu a kričali sme “dejte nám Kahudu ať mu dáme na hubu.Kahuda bol minister školstva. To bolo po Chruščovovi, po smrti Stalina a Gottwalda, takže obleva tu bola, ale režim bol stále veľmi tvrdí. Tak nás rozohnali, ale 110 vyhodili zo školy. Ja som ušiel do nejakej bočnej uličky a študoval som ďalej. “

  • “Keď prišli Rusi tak som chodil fotiť s Lacom Bielikom. Ten známy fotograf, čo odfotil muža (s rozopnutou košeľou) pred tankom. Mňa odfotil pod lafetou. Povedal mi staň si tam a ja ťo odfotím. On od nás (VÚ SAV) odišiel do Smeny ako fotograf. Keď sme urobili protest s Dominikom Tatarkom, ja som hneď išiel do ulíc. Bola to veľká skupina, ja neviem, možno aj tisíc ľudí. Kráčali sme po Štúrovej ulici a videl som ako tam tank, neviem či to aj nebol ten, čo ho Laco Bielik potom fotil, a ten guľomet strieľal do vzduchu a potom sklopil a zastreli troch ľudí na lešení. To som videl na vlastné oči, to nemôžete zabudnúť.”

  • Rusi ma chytili a súdruhovia hneď na druhý deň vedeli, že nejaký Stanček, že som to bol ja. Prišli za dedkom do záhrady - to bol môj svokor, ešte som nebol ženatý. Tam ma chytili. Ja som predtým schoval foťák, lebo som vedel, že je zle. Lebo som vyfotil tie zákopy a delá, čo tam mali. Bratislava bola obklúčená.

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bratislava, 24.10.2018

    (audio)
    délka: 04:14:17
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Za 30 rokov sa tu neudiali zásadné zmeny charakteru spoločnosti a nedokázali sme sa vysporiadať s minulosťou

Dobový portrét
Dobový portrét
zdroj: archív pamätníka

Daniel Stanček sa narodil 19.5.1936 v Hybe. Jeho otec odmietol kolektivizáciu aj vstup do strany. Vďaka výsledkom v škole ho riaditeľ odporučil na gymnázium v Liptovskom Hrádku. Dva roky študoval na Univerzite Komenského v Bratislave odbor všeobecnej medicíny. V 1956 prestúpil na Karlovu univerzitu do Prahy na odbor Verejného zdravia a prevencie. Popri škole si zarábal výskumom lekárskej mikrobiológie a pitvaním. V roku 1956 sa pamätník zúčastnil študentských protestov, kde sa niesla truhla s nápisom „Pochovali ste akademickú slobodu.“ Pochytali a vyhodili z fakulty vtedy 110 študentov, pamätníkovi sa podarilo utiecť. V roku 1960 nastúpil do Československej akadémie vied (ČSAV) do virologického ústavu.V roku 1966 legálne odišiel na ročnú stáž do Austrálie. AKo sympatizant Dubčeka vstúpil do komunistickej strany ČS v roku 1967. V roku 1968 fotografoval vpád vojsk varšavskej zmluvy. Zobrali mu foťák a chceli ho zastreliť. V novembri 1968 odovzdal stranícky preukaz Dubčekovej delegácii a odišiel do Ameriky na stáž, na Pennsylvania univerzity vo Philadelphii. Tu neskôr pôsobil ako prednášajúci profesor. Po návrate domov v roku 1971 bol vylúčený z KS, kde už tri roky nepatril a vyhodený z ČSAV. Dva roky si hľadal prácu. Zbieral minerály a pracoval na záhrade. V roku 1973 ho prijali na Krajskú hygienickú stanicu, kde mal nižší plat ako laborantky. Tu objavil nový vírus napádajúci štítnu žľazu. Do Ruska vycestoval 15 krát, napriek vylúčeniu zo strany, kde si ho pozývali ako odborníka. V roku 1977 bol prijatý do Ústavu preventívnej a klinickej medicíny, kde pracoval 22 rokov. V roku 1988 sa zapojil do prípravného zboru demokratickej politickej strany Verejnosti proti násiliu. Pre rozdielne predstavy o presadzovaní zmien po niekoľkých mesiacoch odišiel. V roku 1989 bol pri búraní berlínskeho múra. V roku 1991 bol rehabilitovaný, získal ocenenie.