Zuzana Petreje

* 1923

  • "Raz sme kopali zemiaky v Liptovskom Hrádku. A nastala streľba. Tam bola taká lesnícka píla a tuto zase boli hory. A po ceste išli Nemci. A my sme na takej veľkej roli kopali zemiaky, no ale keby sme si hneď neľahli k zemi, tak hádam by sme tam skončili všetky postrieľané. Lebo to len tak frčali guľky okolo nás."

  • „Prišli k nám do domu dvaja Nemci. Jeden bol taký nesympatický, pomyslela som si, že ten prehľadá ešte aj ihlu. A my sme mali plnú diežu (sud, pozn. ed.) nábojov do ľahkého guľometu. Aj granáty tam boli. Ak to nájdu, tak bude zle, hovorila som si. A ja som ešte v slamníku mala jeden automat rozložený. Pomyslela som si, že ak toto nájdu, tak sme hneď mŕtvi. Ale ten nesympatický sa hneď vyzul, lebo bol mokrý. Otvoril dvierka na peci a sušil si onuce. A tento druhý - ja som šila sestre šaty vtedy. Pýtal sa ma, či som krajčírka. Hovorím, že nie som krajčírka, ale ušijem aj vám. On vraví, že netreba, ale vraj jeho manželka tiež je krajčírka. A ukázal mi fotky. A ja hovorím: ,Inge, ..., Lotta´. A on zostal prekvapený, že odkiaľ ich poznám. Tak som mu vysvetľovala, že z roku 1942, z pobytu nemeckých detí v Tatrách. On totiž od roku 1940 nevedel o rodine nič. A keď som mu to povedala, tak odvtedy zakaždým, keď bol prepad, že prišli Nemci, tak títo dvaja vždy prišli k nám."

  • „No a keď prišiel Veličko (Piotr Alexejevič Veličko - partizánsky veliteľ pozn. ed.) do Liptovskej Kokavy, tak pravdaže najskôr za komisárom (starostom). A hneď vedel, že kto prišiel naspäť z frontu. Už oni všetko vedeli, rozviedku mali, a tak vedeli. Brat mu ale povedal, že on už má vojny akurát dosť. Na to mu Veličko doslova takto povedal: ,Tu na mieste ťa rozstrieľam, keď nepôjdeš do Povstania!´ Tak bratovi ihneď pridelili rozviedku, funkciu veliteľa rozviedky."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Opatovce nad Nitrou, 01.09.2017

    (audio)
    délka: 01:50:02
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Vždy treba pomôcť, keď si to sloboda žiada

Zuzana Petreje - 40. te roky 20. storočia
Zuzana Petreje - 40. te roky 20. storočia
zdroj: z archívu pamätníčky

Zuzana Petreje, rod. Uličná, sa narodila 15. januára 1923 v Liptovskej Kokave. Ako dieťa prišla o otca a musela pomáhať matke uživiť rodinu. V čase Slovenského národného povstania sa aktívne zapojila do odboja ako zásobovacia a informačná spojka partizánskeho oddielu „Za slobodu Slovanov“. Pri tejto činnosti zažila množstvo hraničných situácií, v ktorých jej išlo o život. Po vojne absolvovala štúdium učiteľstva pre materské školy, nasledované kvalifikáciou pre základné školy. V roku 1951 sa vydala za Alfonza Petreje, s ktorým má dve deti. Od roku 1954 pôsobila ako učiteľka základnej školy v Opatovciach nad Nitrou. Bola aktívnou členkou organizácií Slovenského zväzu žien, Červeného kríža a Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Za svoju činnosť v odboji, ako aj vzdelávacie, kultúrne a komunálne aktivity získala množstvo ocenení. V súčasnosti žije na dôchodku v Opatovciach nad Nitrou.