Agness Mandel

"Keď na miesto dorazili Rusi, niekoľko ludí vyšlo z úkrytov, moja matka a Lily našli nejaké oblečenie, spodné prádlo a podarilo sa im vykúpať sa a obliecť sa. Večer Rusi popíjali a vymklo sa to spod kontroly, jeden z nich sa snažil sexuálne napadnúť Lily, ale iný židovský ruský, vyššie postavený vojak ich vzal a zamkol do izby, hovoriac "tieto sú moje" a ochránil ich. Potom sa snažili dostať naspäť do Komárna a stretli nejakých ľudí, ktorí pokračovali do Izraela, medzi nimi napr. muža, ktorý presviedčal matku, aby šla s ním. Ona mu však povedala, že sa musí vrátiť, a zistiť, či je jej snúbenec nažive. Trvalo im to týždne, museli zostať v niekoľkých táboroch (pre vysídlené obyvateľstvo), Rusi ich po ceste opakovane kontrolovali, nakoniec sa im však podarilo dostať do Komárna. Keď vstúpili do mesta, zbadali muža opierajúceho sa o auto - bol to Lászlo. Organizoval veci v dome, pomáhal ľudom dostať sa k potravinám, pretože hovoril po slovensky, dozeral na komunikáciu s humanitárnymi pracovníkmi, v dome sa zdržiavali preživší, práve sa chystal na odchod do Bratislavy, skoro ich (matku so sestrou) minul. Keď si na tento okamih spomínal, na chvíľu vôbec nemohol rozprávať, na páske z rozhovoru je asi 18 sekúnd ticha. Moji rodičia sa vzali do ôsmich dní po tom stretnutí, išli za Lászlovým bratom a otcom, ktorí prežili a nejako sa im podarilo zohnať jedlo a prichystať oslavu pre 12 ľudí."

"O ôsmej dali Irene jeden z bicyklov, ďalší nechali v lese a prešli pešo k bránke, ktorá bola zaliata svetlom, každý, kto prichádzal, by bol osvetlený. Mama nesie Ivana, otec malú tašku a dva kufre. Nikto tam nie je, otvoria bránu, ktorá je odomknutá, strážnik sa mal schovávať, nevedie, o ktorú loď zo stoviek lodí zaparkovaných v prístave, ide. Konečne niekto vystúpi z tmy a prehovorí na nich, spolu prejdú k správnej lodi, vstúpia, a čakajú asi 15 minút, či za nimi nikto nejde, predpokladajú, že ich niekto sleduje. Potom dostanú pokynu aby vošli do podpalubia. Následne sa mali prepraviť na ostrov a čakať na signál, že začne inšpekcia lode. Potom sa mali preplaviť do Viedne. Šlo o plochú loď, ktorá mala veľmi ploché podpalubie, nešlo si v ňom ani sadnúť, dostali plachtu, vedro s vodou, vedro na umytie sa, a dvere boli zaklincované. Matka bola vydesená, nevedeli, či ešte niekedy uvidia denné svetlo. Počuli výkrik a škripot vytiahnutia kotvy, a boli prevezení na ostrov, kde čakali na inšpekciu, po dvoch dňoch dostali signál (tri zaklopania na palubu), a dali dieťaťu tabletku na spanie. Keď prišiel inšpektor, Ivan ešte nespal, ale matka ho držala v náručí a prehliadka prebehla v poriadku. Opäť počuli nekonečný výkrik zdvíhania kotvy, rodičia boli tak nadšení, že sa pobozkali. Keď zasvietili sviečku, k svojmu zdeseniu si všimli, že Ivan nespí, ale nehybne leží s očami a ústami doširoka otvorenými. Matka bola zhrozená, myslela si, že ho zabila, vyskúšali všetko, aby ho oživili, dali mu vodu atp, našťastie asi po polhodine začal vykazovať známky života. Avšak matku tento zážitok zničil, povedala, že to bolo emocionálne horšie ako prežiť koncentračný tábor. Spolu strávili na lodi päť dní, dva dni čakali a tri dni cestovali."