profesor Dr. Benjamin Kedar
* 1938
29. 9. 1938 - Mníchovská dohoda,
2.11.1938 - Prvá viedenská arbitráž,
Křišťálová noc,
12. 3. 1938 - "Anschluss" Rakúska,
14. 3. 1939 – Vznik Slovenského štátu,
15. 3. 1939 - Nemecké obsadzovanie ČSR,
1. 9. 1939 - Vypuknutie 2. svetovej vojny,
1941 - 1945 - Transporty do koncentračných táborov,
1944 - 1945 - Oslobodzovanie Československa,
29. 8. 1944 -apríl 1945 - Slovenské národné povstanie,
Konec druhé světové války,
Prvá arabsko-izraelská vojna,
Šestidenní válka
-
"Raz sme šli s otcom a sestrou do Sihoti, parku pri Nitre, a keď sme sa odtiaľ vracali, videli sme na stene nápis: „Job tvoju mať Stalin“, keď som sa spýtal otca, čo to znamená, odpovedal: `Neviem.` Inokedy otec rozprával politický vtip o tom, ako Rusi zneužívajú Slovákov, Čechov a Maďarov a ja som ho povedal svojmu najlepšiemu kamarátovi Igorovi Repkovi, jeho matka bola učiteľka v našej škole, a keď vtip počula, okamžite šla za mojím otcom a varovala ho pred hovorením podobných vtipov deťom, nakoľko môžu byť veľmi nebezpečné."
-
"Na konci marca dorazila ruská armáda, Nemci začali bombardovať ich pozície, začalo to už byť príliš nebezpečné a museli sme sa skryť v pivnici s Miškom a jeho rodinou. Zrazu vošiel dnu ruský vojak a videl môjho otca v mestskom oblečení a zakričal: `Buržuj, buržuj!` Chcel otca zastreliť. Otec, hoci neštudoval ruštinu, pohotovo odpovedal: `Ja jevrej!`, ja som žid. Potom ho ruský vojak objal a povedal, že je tiež žid. Otec mohol prísť o život, viem o ľuďoch, ktorí zomreli v podobných situáciách."
-
"Písal som si denník v slovenčine o svojej ceste, venoval som ho národnej knižnici. Nasadli sme na vlak do Bratislavy, odtiaľ sme cestovali do Budapešti a Rumunska, kde sme nasadli na loď menom Transylvánia. Spomínam si, ako sme opúšťali pobrežie, že som si pomyslel: opúšťame východný blok. Mám dobré spomienky na Istanbul a Hagia Sofia. Cez Stredozemné more sme sa dopravili do Haify. Odišli sme, mám to stále v pase, 15. marca a dorazili sme do Izraela 25. marca. Trvalo to iba niekoľko dní. Ben Gorion povedal, že vaše skutočné narodeniny sú v deň, kedy ste dorazili do Izraela. Doteraz oslavujem deň, kedy som sem prišiel."
-
Celé nahrávky
-
Jeruzalem, Slovenský inštitút, 14.09.2022
(audio)
délka: 01:37:48
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.
Ak chcete učiniť objavy, musíte na ne byť pripravení
Benjamin Kedar sa narodil 2. septembra 1938 v Nitre do židovskej rodiny dvoch lekárov. Obaja rodičia vyštudovali v Prahe, odkiaľ matka pochádzala. Otec sa po skončení štúdia vrátil na Slovensko, do Nitry, kde pracoval ako riaditeľ nemocnice. Jeho staršia sestra Helene Doris sa narodila v roku 1934. Rodina z otcovej strany zahynula počas holokaustu, z matkinej strany prežila jediná sestra, ktorú zachránil vydaj do zahraničia. V čase existencie ľudáckej Slovenskej republiky pamätníkov otec spočiatku pracoval ako obvodný lekár, čím získal štatút hospodársky dôležitého žida a rodine sa dlho darilo vyhýbať deportácii. V roku 1944 už však boli deportáciou ohrození i títo židia a rodina sa musela začať skrývať. Vystriedali niekoľko úkrytov a napriek dramatickým okolnostiam sa im podarilo spolu vojnu prežiť. V roku 1949 sa rodina rozhodla emigrovať do Izraela. Benjamin tu vyštudoval strednú školu a následne študoval históriu. Vďaka dobrým výsledkom mu bolo umožnené pokračovať v štúdiu na University of Yale, venoval sa predovšetkým križiackym výpravám a stredovekej histórii, zaujíma sa však i o svetové dejiny, dejiny Indie a Číny. Keď sa stal vedúcim School of History na University of Jerusalem, zaviedol tu povinný kurz svetovej histórie. Je dvakrát ženatý, prvá manželka bola psychologička, jeden z ich spoločných synov je tiež psychológ. Jeho druhá manželka bola historička umenia špecializujúca sa na stredovek a o ich spoločnom živote pamätník napísal knihu. V súčasnosti žije v Izraeli, v Jeruzaleme.
