Sláva Gálová

„´Hľadám Máriu Kováčovú.´ A mama hovorí: ´To som ja,´ale obledla. ´Poďte von!´ ´Mama!´ A ja som ju drapila za ruku a išla som s ňou von. A tuto postálo pred nás auto a v tom aute sedela teta Kalmárová. A ja som išla a kukala som do auta a mama ostala jak jak… A tak sme sa zdravili, že bozkávam. ´Bozkávam, teta, čo tam robíš?´ Lebo my sme sa navštevovali s tými Kalmárovcami. Oni sem chodili, my sme chodili do Moraviec a tak, veľmi sa s otcom, no s nami všetkými. A že: ´Kde ideš, teta Kalmárová?´ ´Ja idem Slavočka, ja idem do Vrábel.´ ´A načo?´ Ja ako decko ja som si tam papulovala. ´No ja idem, idú ma zatvoriť.´ ´Za čo?´ ´Ja neviem.´ Predstavte si, mala len takú blúzku, tak len slabo bola oblečená. Tak ten policajt alebo žandár, čo to bolo za vola, hovorí: ´Dajte jej voľajaké oblečenie staré.´ Mama pekne išla naspák (naspäť, pozn. ed.) a ja som ostala pri tete Kalmárovej, lebo oni mali tiež takých dvoch chlapcov, ako som bola ja, o rok starší boli. A že:´Čo robí Janko?´ ´So starou mamou je doma a nechcel ma pustiť,´ tá teta Kalmárová mi hovorila. ´No a prečo tam ideš?´ ´Ja neviem...´ Tak tá moja mama pekne jej naložila tri nočné košele aj spodné prádlo, aj všetko, teplý sveter taký, viete, ono však tuto to bolo naukladané, tak mama to dala a pekne to jej zaniesla. A ďalej hovorí, že: ´Marka,´ mame mojej, ´ale ja som ešte dnes nič nejedla.´ Tak akurát my sme mali po zabíjačke, mama sa obrátila a išla dovnútra. A pekávali sme chleba. Tak mama odkrojila také dva krajce a medzi to dala tú tlačenku. A teraz to zabalila pekne, aby si to tam zobrala, aby si to zjedla. Predstavte si, že ten takto to roztrhol a chytil tú tlačenku, takto spravil s týma paprčáma. Ja by som mu ako decko... a ja som mu vravela: ´Čo robíte?!´ A nepovedal ništ, mohol mi aj po hlave dať, mohol povedať, ty decko, čo ty tu škrečíš, čo chceš?! A potom mama mu to zobrala a pekne to naspäť zabalila a hovorila: 'To si zjedz. To je dobré, však vieš.' Veľmi sme boli s nimi zadobre. A tak tetu Kalmárovú zavreli.“