Sokolský duch prežil celý komunizmus
Milota Bacúriková sa narodila 7. novembra 1941 v Bratislave. Rodičia ju počas SNP ukryli u tety Dariny Krivej v Hodruši, pretože gardisti hľadali jej otca, ktorý bol členom Vysokoškolského strážneho oddielu a podieľal sa na príprave rozhlasového vysielania Slobodného slovenského vysielača. Základnú školu začala navštevovať v roku 1947 na Palisádach. 11-ročenku dokončila v roku 1958, kedy úspešne zmaturovala. V roku 1948 musel Milotin otec odísť z Povereníctva školstva, kde pracoval s Husákom a Novomeským. Keď mala Milota 8 rokov, tragicky zahynula jej matka Milota, ktorá sa zabila na turistike v Tatrách. V roku 1958 nastúpila na pedagogickú fakultu, učiteľstvo slovenčiny a telesnej výchovy. Končila už na Fakulte telesnej výchovy a športu UK, ktorá vznikla počas jej štúdia. Milota aktívne pretekala v zjazdovom lyžovaní. Jej najväčším úspechom bola výhra na Československej univerziáde na Chopku v roku 1960. Milota sa vydala v januári v roku 1963 za Igora Bacúrika, ktorý bol stavebným inžinierom. Po svadbe bývali chvíľu u jeho rodičov a potom sa na tri roky presťahovali do Banskej Bystrice. V roku 1963 sa im narodila dcéra Zuzana. V Banskej Bystrici Milota pracovala na Strednej priemyselnej škole stavebnej, kde bol zamestnaný aj jej manžel. Po príchode naspäť do Bratislavy sa zamestnala na Vysokej škole múzických umení v čase, keď sa tam zakladala Katedra telesnej výchovy, kde pôsobila až do odchodu do dôchodku. V roku 1968 sa v januári narodil Milote syn Igor. Aktívne sa zapojili aj do aktivít počas Nežnej revolúcie. V revolučných dňoch dostala Milota funkciu vedúcej ROH, aby dozerala na prevzatie posudkov, ktoré komunisti viedli o svojich občanoch. Po revolúcii sa ako cvičiteľka v telovýchovnej organizácii Sokol zúčastnila aj dvoch Všesokolských sletov. Do dôchodku odišla v roku 1994, ale ešte 5 rokov sa aktívne starala o malú vnučku, zatiaľ čo jej dcéra chodila do práce. Milota je dodnes veľmi aktívna a stále sa venuje lyžovaniu.
