Milota Bacúriková

* 1941

Sokol, Svědci lokálních událostí spojených s druhou světovou válkou, Svědci lokálních událostí z éry komunismu
21. 8. 1968 - Invázia vojsk Varšavskej zmluvy, Konec druhé světové války, 17. 11. - 29. 12. 1989 - Nežná revolúcia v Československu
  • 1
    Přehrát
    Pozastavit

    Povstanie prečkala v Hodruši

    (video)
    dĺžka: 00:59
    Download file
    Info

    „Keď prišla vojna a môj otec išiel do Povstania, tak moja mama sa schovávala niekde v nejakej dedine na Horehroní, do nejakej rodiny ju otec dal, aby jej niekto neuškodil, lebo tam nebola len hrozba od Nemcov, ale bola hrozba aj od gardistov, Slovákov. A moja teta, mamina sestra, tak tá ma zobrala, lebo aj jej budúci muž, vtedy boli ešte len snúbenci, bol tiež v tom Vysokoškolskom strážnom oddiele. Tak ona ma zobrala do Hodruše, tam starý otec ako banský inžinier vybavil, tam bol taký banský dom na Praniarskej, a v tom dome nám vybavil jeden byt, kde som s touto mojou tetou prežívala to Povstanie."

  • 2
    Přehrát
    Pozastavit

    Na Povereníctve školstva s Husákom a Novomeským

    (video)
    dĺžka: 01:26
    Download file
    Info

    „Môj otec robil totižto na Povereníctve školstva po vojne, a robil tam s Husákom, Novomeským, Stráňajom, a po 48., však vieme, tých dvoch zavreli. Môj otec bol telocvikár, on nejako sa neangažoval ani v komunistickej strane, nikde, robil svoju robotu, jeho len vyhodili odtiaľ, 8 mesiacov bol bez práce. Tak nás živil mamin otec, Samuel Pilc, ten nás živil 8 mesiacov, aj splácal ten dom, čo môj otec kúpil, lebo on mal dobré príjmy. Moja mama nerobila. A pamätám si, že ešte do toho 48. sme mali aj slúžku dokonca. To si pamätám, tá ma vodila po uliciach kade-tade. No a potom v 48. starého otca vyhodili z Prahy a môjho otca vyhodili z Povereníctva školstva, 8 mesiacov nerobil, a potom on založil Ústav telesnej výchovy a športu.“

  • 3
    Přehrát
    Pozastavit

    Rozpustenie pionierskeho tábora v Bratislave kvôli okupačným vojskám v roku 1968

    (video)
    dĺžka: 01:19
    Download file
    Info

    „Otec prišiel domov úplne zničený a hovorí: ,Milotka, vojna. Rusi prišli.‘ Ja hovorím: ,Čo sa ti niečo snívalo?‘ A počula som, že to hučí, tie tanky, všetko, lietadlá. A je to pravda. No, tak čo teraz? Môj brat, jasné, že zobral kameru a bežal do mesta všetko natáčať, on mal všetko natočené. Môj otec o tom ani nevedel, lebo by ho nebol pustil a bál by sa. On to všetko mal. A ja som, nad nami hore v ulici, tam neboli domy, tam býval pioniersky tábor detský. A tam museli pioniersky tábor rozpustiť a ostali mu zásoby, tak ten vedúci zavolal gazdinky z každého domu a porozdával nám tie potraviny, ktoré tam mal všetky – salámy a maslá, syry a také veci.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bratislava, 27.05.2025

    (audio)
    dĺžka: 02:31:15
    Zaznamenané v rámci projektu Príbehy 20. storočia
    Download file
Celé nahrávky sú k dispozícii iba pre prihlásených užívateľov.

AI asistent Memory of Nations
Prebáda tisíce príbehov pamätníkov

Objavte nový spôsob, ako používať Archív Memory of Nations. Pýtajte sa na témy, udalosti, miesta alebo skúsenosti, ktoré vás zaujímajú. AI asistent prehľadáva prepisy rozhovorov s viac ako 30 000 hodín nahrávok rozhovorov a vyhľadáva relevantné spomienky naprieč archívom. Nemusíte poznať meno pamätníka ani vedieť, kde hľadať. Stačí položiť otázku vlastnými slovami.

Položte otázku
beta

Sokolský duch prežil celý komunizmus

Milota Bacúriková sa narodila 7. novembra 1941 v Bratislave. Rodičia ju počas SNP ukryli u tety Dariny Krivej v Hodruši, pretože gardisti hľadali jej otca, ktorý bol členom Vysokoškolského strážneho oddielu a podieľal sa na príprave rozhlasového vysielania Slobodného slovenského vysielača. Základnú školu začala navštevovať v roku 1947 na Palisádach. 11-ročenku dokončila v roku 1958, kedy úspešne zmaturovala. V roku 1948 musel Milotin otec odísť z Povereníctva školstva, kde pracoval s Husákom a Novomeským. Keď mala Milota 8 rokov, tragicky zahynula jej matka Milota, ktorá sa zabila na turistike v Tatrách. V roku 1958 nastúpila na pedagogickú fakultu, učiteľstvo slovenčiny a telesnej výchovy. Končila už na Fakulte telesnej výchovy a športu UK, ktorá vznikla počas jej štúdia. Milota aktívne pretekala v zjazdovom lyžovaní. Jej najväčším úspechom bola výhra na Československej univerziáde na Chopku v roku 1960. Milota sa vydala v januári v roku 1963 za Igora Bacúrika, ktorý bol stavebným inžinierom. Po svadbe bývali chvíľu u jeho rodičov a potom sa na tri roky presťahovali do Banskej Bystrice. V roku 1963 sa im narodila dcéra Zuzana. V Banskej Bystrici Milota pracovala na Strednej priemyselnej škole stavebnej, kde bol zamestnaný aj jej manžel. Po príchode naspäť do Bratislavy sa zamestnala na Vysokej škole múzických umení v čase, keď sa tam zakladala Katedra telesnej výchovy, kde pôsobila až do odchodu do dôchodku. V roku 1968 sa v januári narodil Milote syn Igor. Aktívne sa zapojili aj do aktivít počas Nežnej revolúcie. V revolučných dňoch dostala Milota funkciu vedúcej ROH, aby dozerala na prevzatie posudkov, ktoré komunisti viedli o svojich občanoch. Po revolúcii sa ako cvičiteľka v telovýchovnej organizácii Sokol zúčastnila aj dvoch Všesokolských sletov. Do dôchodku odišla v roku 1994, ale ešte 5 rokov sa aktívne starala o malú vnučku, zatiaľ čo jej dcéra chodila do práce. Milota je dodnes veľmi aktívna a stále sa venuje lyžovaniu.

Zobraziť celý príbeh pamätníka (Slovensky)
Fotografie (2)
Odkazy (0)