Viliam Žofčík

* 1926

  • „Priekopy, čo sa robili, tak ja som sa prihlásil tam tiež, sa nás tam prihlásilo 150, ale zobrali nás 105. No tak nás doviezli tam, tiež na baraku sme boli. Tam to nebolo v poriadku, lebo tam bol bachar strašný bitkár, prosto sadista, možno aj niečo horšie. Raz po nočnej som šiel a som ho zabudol pozdraviť, a dal mi kľúčami po hlave. Ja som nehovoril nič.“

  • „Potom sme prišli do Jáchymova, do dediny. Bol tam tábor veľký a nás 1 200 trestancov. Tam boli všelijakí ľudia –kolaboranti, farári, gazdovia, ktorí nechceli podpísať do družstva, ktoré už vtedy zakladali, ale aj udavači, ktorí udávali druhých, a aj zločinci. Tak nás tam doviezli a dali kúsok chleba na celý deň a trocha vody. Sme to museli dáko vydržať."

  • „Ja som bol na zdravotnej dovolenke, do Tachova som išiel vlakom a z Tachove zase sme išli hore do tej Bryndy autobusom. Tam sme vystúpili a na hranice to bolo 3 kilometre. Tak sme teda vystúpili a keď sme šli, aj sme sa najedli, prišla taká kontrola, aj nás kontrolovali. Zobrali nás do Svaté Kateřiny, to je tesne na hraniciach už. Tak tam nás odviezli a tam nás aj vypočúvali.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Rudina, Slovensko, 05.07.2018

    (audio)
    délka: 01:10:41
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Keď prišli Nemci, tak boli gardisti, potom prišli boľševici a zrazu boli komunisti!

V mladosti
V mladosti
zdroj: archív pamätníka

Viliam Žofčík sa narodil 23. 7. 1926 v obci Rudina na Kysuciach. Pochádzal z robotníckej rodiny, bolo ich jedenásť detí. Vyučil sa za zámočníka. V roku 1948 narukoval na prezenčnú vojenskú službu do Žiliny, počas zdravotnej dovolenky sa pokúsil s dvoma kamarátmi emigrovať na Západ, boli však zadržaný v pohraničnom pásme a odvedení na výsluch do Svätej Kateřiny. Odviedli ho do Tachova a potom ho presunuli do Prahy na Pankrác, kde absolvoval aj výsluchy. Dostal 5 rokov, poslali do severných Čiech na Mostecko do uhoľných baní, po určitom čase sa vrátil na Pankrác, odkiaľ ho previezli do uránových baní v Jáchymove. Po 3,5 roku bol prepustený, zamestnal sa v ťažkom priemysle vo Východoslovenských železiarňach (VSŽ) a neskôr vo Vítkoviciach, aby predišiel prípadným ďalším postihom zo strany komunistickej moci. Po určitom čase sa vrátil domov a zamestnal sa v Kysuckom Novom Meste, kde pracoval 20 rokov na údržbe ako zámočník, potom odišiel do komunálnych služieb mesta Žilina. V roku 1986 odišiel do dôchodku, ale istý čas ešte odovzdával svoje skúsenosti a školil učňov. Žije v Rudine.