Dagmar Viestová

,,Tak ona bola vlastne tou hlavou alebo skôr krkom, ale aj symbolicky teda je zaujímavé, že keď sa rozprávali, ako by sa tá skupina mala nazvať, tak práve tento Elo Šándor, ktorého diela boli takou predlohou pre seriál, a teraz mi to vypadlo, zaujímavý, Sváko Ragan, no a on hovorí že: ,Načo tu budú špiritizovať, zakladateľkou je ona, volá sa Kvetoslava, po latinsky Flóra.‘ Takže nakoniec skončili tak, pri tej Flóre. Tá ich činnosť bola rôznorodá. Jednak pomáhali rodinám ľudí, ktorí skončili na ÚŠB alebo potom neskôr na gestape, finančne, dávali im jedlo, oblečenie, jednoducho, o tie rodiny sa starali. A pomáhali, aj keď niekoho prepustili už potom z väzenia dobitého a tak, tak pomáhali dostať sa tým ľudom ako preč.“

„Jak sa tam zoraďovali, keď pristálo lietadlo, tak chceli, aby ho privítal môj otec ako príbuzný a on hovorí: ‚Nie, že ja musím byť vzadu.’ To proste jednoducho, vymyká sa tomu videniu generála Viesta, že to by nebolo dobré. A skutočne teda, ako sa vítal, a prišiel na koniec radu a tam bol môj otec, tak sa na neho pozrel, otec sa prihlásil teda hodnosťou, podali si ruky a všetci išli do nejakej budovy a ostatní sa pozerali, že čo to ako má byť, čakali búrlivé privítanie, lenže keď prišli až do tej budovy a osameli v kancelárii, tak vtedy generál Viest objal, vybozkával svojho synovca na ktorého, povedal mu, že veľmi často ako myslel a tak a bolo to niečo proste, spomínal na to otec, fakticky až do smrti.“

„Odrazu, ona tam prišla, ja som ju považovala za strigu, lebo no, vyzerala príšerne, a keď prišla, tak na to si spomínam, že išla vedľa do kuchyne, lebo ja som ju odstrkávala od seba a plakala tam. A mi povedala, že ja som tvoja mama a ja som kričala nie, že ja mám mamu a to je iná mama.“

„Tam davy chodili, boli sme dokonca v rakúskej televízii, prišli, ale boli tam aj takí, že chodili sa pred nás najesť, ale mnohí nám nosili čaj horúci s medom, aby sme to vydržali. Aj ja som napísala báseň o Palachovi a taká relácia bola veľmi populárna, Modrá vlna, a tam som to dokonca aj zarecitovala a tá báseň potom visela na, ten text visel na mnohých týchto vysokých školách tuná v Bratislave.“