MUDr. Eva Mária Umlauf

* 1942

  • „My sme boli až do oslobodenia do 27. januára 1945 v Osvienčime. Potom sme tam aj zostali, preto lebo nás nemohli transportovať. Mamu a mňa, my sme boli veľmi choré. Mama prišla do Osvienčimu už v štvrtom mesiace tehotná s mojou sestrou. A potom tam bol Červený kríž poľský a ruský, lebo to bola Červená armáda, čo Auschwitz oslobodila. Oni urobili taký provizórny špitál, kde sme ležali a dostali sme opateru – čisté prádlo, jedlo a lekársku opateru. Boli sme veľmi, veľmi choré. Mama ešte porodila v Osvienčime moju sestru a zostala ešte šesť týždňov a potom sa dala pomaly na cestu s dvoma malými deťmi a s jedným tretím deckom. To bol jeden chlapec, čo mal vtedy šesť rokov. Čiže ja som mala dva aj niečo, on mal šesť a moja sestra mala šesť týždňov. A moja mama prešla peši, potom autostopom takými nákladiakmi do Trenčína. Cez teda smer Trenčín, aby sa dívala a pozrela, kto sa vrátil.“ 0:06:25 - 0:07:55 – Oslobodenie v Auschwitzi a cesta domov

  • „Naše detstvo v Trenčíne sme prežili ako deti. Ja som nikdy nechodila do škôlky, ja si len pamätám – teda čo mi zostalo v pamäti – sú dve veci z detstva. Tá prvá vec je, že keď sme išli po ulici, moja mama a ja a moja sestra, tak každý sa divil, že sme na svete. Oni nás volali – „Ach, to je zázrak – Agi (moja mama sa volala Agnes) – vy žijete, aj deti a jak je to možné?!“ A dostali sme vždycky nejaké bonbóny a potom nás pohladkal po hlave. A to sa pamätám, ako som mašírovala, bola som veľmi pyšná, že som zázrak a nemala som ani poňatie, čo je to zázrak. To som až neskoršie pochopila, čo tým chceli povedať. Na to si pamätám a ešte si pamätám, že moja mama, že som sa hrala v piesku a to bolo na Palackého a my sme mali okno z kuchyne na dvor a ja som sa hrala v piesku a nejaký chlapec, čo sa tam s nami hral, ma začal nie biť, ale ma chytil za také špilhóze, čo majú tak vpredu také, aby to držalo (traky). Tak ma chytil a tak ma trepal, ja už ani neviem prečo a ja som len kričala a kričala a moja mama z okna sa na nás dívala a povedala – aby som mu jednu vylepila – „Vylep mu jednu!“ – a ja neviem, či som mu jednu vylepila, ale ona mi dávala taký pocit, že sa mám brániť, že si nemám niečo nechať od každého niečo páčiť, ale nech sa bránim. A týmto „Vylep mu jednu!“, to mi zostalo. Ja neviem, či som mu vylepila, lebo ja som zbabelá, ja som sa nikdy nebila, lebo som vedela, že prehrám. To nikdy nebola moja silná stránka.“ 0:10:55 - 0:13:00 Dve najsilnejšie spomienky z Evinho detstva

  • „Na každý pád to na mňa vplývalo. Tá politická situácia bola veľmi antisemitská. Ja neviem, či vy ste počula o Slánskeho procese. A to všetko, lebo ja som už bola veľká. Kedy bol Slánskeho proces? V 1952? Bol ten Slánsky proces a moji rodičia vždycky rozprávali a mysleli si, že my nepočúvame. Oni, keď mali hostí, sa rozprávali. Materinská reč mojej mamy je nemčina. Keď nechceli, aby sme rozumeli, tak sa rozprávali v nemčine a niekedy prešli do slovenčiny. Ten strach, že zase idú na nás. To bolo, štrnástich popravili v tom Slánskeho procese a z toho bolo 11 Židov. Ten strach nebol, ako by som povedala, nebol luxus. Oni mali strach, ktorý mal príčinu. Tak či tak boli vždy len vystrašení. Celý čas sme sa báli – to nehovor, tamto nehovor, čo sa doma navarí, to sa doma zje, steny majú uši... To sú všetko veci, ktoré ja som sa ako decko dozvedela. Ja som dostala takú dvojkoľajnú výchovu – doma ináč ako vonku. Ale ja som tomu hneď rozumela. Takže tie roky boli veľmi ťažké, lebo tá situácia sa opakovala a to robilo veľký strach mojej mame aj môjmu otčimovi. Ale mne z druhej strany tiež, lebo ten strach je vo vzduchu. A to sa prenáša. My sme v tom žili v tom strachu. Absolútne.“ 0:28:50 - 0:31:00 - Politické procesy 50-tych rokov a život v strachu

  • Celé nahrávky
  • 1

    Trenčín - Mníchov, 22.09.2021

    (audio)
    délka: 01:34:46
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Nemusím nenávidieť, ale nemusím ani odpustiť

portrét pamätníčky, vznikol v roku 1965 pri príležitosti 20. výročia ukončenia II. svetovej vojny, časopis Smena, autor Slávo Kalný
portrét pamätníčky, vznikol v roku 1965 pri príležitosti 20. výročia ukončenia II. svetovej vojny, časopis Smena, autor Slávo Kalný
zdroj: archív EU

Eva Umlauf, rod. Hechtová, sa narodila 19. decembra 1942 v pracovnom tábore pre Židov v Novákoch. Otec Imrich Hecht pracoval ako účtovník v Zamarovciach pri Trenčíne. Mama Agnes, rod. Eisler, pochádzala z Bratislavy. Začiatkom vojny sa s rodinou presťahovali do Trenčína. S Imrichom sa zosobášili po krátkej známosti, lebo verili, že budú deportovať iba slobodných. Eva s rodičmi v tábore prežila rok aj osem mesiacov. Po vypuknutí SNP ušli do Piešťan, kde žili pod cudzím menom. Avšak, udali ich a odvliekli do Žiliny, neskôr do tábora v Seredi. Odtiaľ ich začiatkom novembra opäť deportovali do Auschwitzu, kde otca videli naposledy. Eve a mame vytetovali číslo a taktiež ich oddelili. Pamätníčka bola chorá, ležala v infekčnom baraku, Agnes bola tehotná. Koncom januára 1945 ich spolu so zvyškami na smrť chorých väzňov oslobodila Červená armáda. V apríli Agnes porodila Evinu sestru Eleonóru. V júni sa s dvoma malými deťmi a päťročným chlapcom Tomim dostali do Trenčína, kde im pridelili malý byt. Začali nový život. V Trenčíne Eva vychodila základnú školu aj gymnázium. Odišla študovať medicínu do Bratislavy. Na dovolenke v Juhoslávii sa zoznámila s Jakobom Sultanikom, bývalým poľským Židom žijúcim v Mníchove. Kvôli známosti sa dostala do pozornosti Štátnej bezpečnosti. V roku 1966 sa v Bratislave zosobášili a o pol roka sa Eve po získaní vysťahovaleckého pasu podarilo odísť za manželom do Mníchova. V septembri emigrovali do tohto mesta aj mama s otčimom a so sestrou. Ostali tam. Evin manžel zomrel po úraze, v roku 1971. Čoskoro sa zoznámila s novým manželom, lekárom Berndom Umlaufom. Narodili sa jej ďalší dvaja synovia. Po pôrode tretieho sa jej vrátila trauma z prežitého obdobia holokaustu. Rozšírila si vzdelanie o psychoterapiu. V roku 2014 napísala životopisnú knihu Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči. Aktuálne sa venuje osvetovej činnosti.