JUDr. Ján Švehlík

* 1950

  • "Ja som dostal prihrávku, spracoval som ju a vystrelil. Už to bola gólová šanca, len brankár, volal sa Mayer, ju vyrazil. Ešte raz sa mi vrátila prihrávka a potom už bola odkrytá brána, tak som to tam vystrelil. Takže taký jednoduchý gól. Dal som oveľa krajšie góly. Ale bol veľmi dôležitý a položil základ nášho úspechu. Aj keď potom sme viedli 2:0, gól dal Karol Dobiáš. Potom Nemci znížili na 2:1. Držali sme to do posledných chvíľ zápasu. Potom bol rohový kop a hlavičkou sme dostali na 2:2. Ja som vtedy už bol na lavičke, lebo tam hral svetový hráč Beckenbauer. Ten mal pred sebou čističa - stopera Schwarzenberga. Ten mi pri nejakom súboji rozbil lakťom peru a krvácalo mi to, hlava ma bolela. Asi v 80 minúte ma vystriedal Laco Jurkemik z Interu. Už sme pozerali na hodinky, že sme majstri a oni vyrovnali. Typickí Nemci, nevzdávajú sa, hrali do posledných sekúnd. Predĺženie neprinieslo nič. Potom penalty. Naši fantasticky kopali. A potom svetovo známa Panenkova penalta. Taký ten ľahký kop do stredu brány, kde sa predpokladá, že brankár bude riskovať roh. Tak sa aj stalo. A tým sme boli Majstri Európy. Obrovská radosť. Niečo neuveriteľné."

  • "V Španielsku boli napríklad tradičné turnaje, kde boli štyri mužstvá. Brali nás ako sparing partnera a nakoniec sme tie turnaje vyhrali a nosili sme domov metrové poháre. Konfrontácia s kvalitnými mužstvami potom Slovanu pomohla aj v tom, že dlhé roky vlastne vládol československej lige, v ktorej boli tiež kvalitné mužstvá z Prahy - Sparta, Slávia, Dukla, Bohemians, Ostrava, Trnava, Košice. My sme mali medzinárodnú konfrontáciu a tým sme boli o krok pred ostatnými mužstvami. Potom nám to pomohlo aj v medzinárodnom meradle."

  • "Česi, nechcem povedať, že boli urazení, ale mysleli si, že by v nominácii malo byť viac ich hráčov. To sa prejavilo aj v nominácii na Majstrovstvá Európy. Keď sa k tomu dostaneme vo finále, bolo osem Slovákov a traja Česi. Museli to akceptovať. V tom období, keď sa toto udialo - finále Majstrovstiev Európy (1976) a celý postupový proces, bol najlepším mužstvom v Československu Slovan. Čiže bolo logické, že bolo odtiaľ najviac hráčov. Potom tam bol ešte Karol Dobiáš či Jozef Móder. Česi to ťažko brali. V konečnom dôsledku uznali, že nominácia bola správna, nakoľko sa dosiahol úspech. Vždy tam ale bola konkurencia a trenice, že prečo je tam v nominácii toľko Slovákov. To sa vždy objavovalo. Hlavný tréner Václav Ježek to mnohokrát vysvetlil v novinách a museli to akceptovať. Aj keď s ťažkým srdcom."

  • "Mal som povolenie zo zväzu v lete 1982, že môžem ísť do Belgicka. Povybavoval som všetky papiere a ešte som potreboval jeden papier. Nás vtedy zastrešovala Telovýchovná jednota Slovan, ktorá mala na starosti rôzne športy - futbal, hokej, tenis, basketbal a tak ďalej. Potreboval som od nich papier, že súhlasia s tým, že idem do zahraničia. Čas bežal a papier nie a nie od nich dostať. Trochu som bol z toho rozladený, že som pre klub za dvanásť rokov niečo odviedol. Nevedel som, v čom je problém. Potom mi jeden funkcionár pošepol, že predseda futbalistov chce, aby som doniesol za seba náhradu, a bude to vybavené. Chápavý som dosť. Mal som doniesť hráča, ktorého by som vyplatil. Tak sa aj stalo a odrazu bol papier na stole. To ma v tom čase dosť zarazilo, lebo som si myslel že som pre Slovan odviedol dosť."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bratislava , 28.04.2022

    (audio)
    dĺžka: 01:56:44
    Zaznamenané v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky sú k dispozícii iba pre prihlásených užívateľov.

AI asistent Memory of Nations
Prebáda tisíce príbehov pamätníkov

Objavte nový spôsob, ako používať Archív Memory of Nations. Pýtajte sa na témy, udalosti, miesta alebo skúsenosti, ktoré vás zaujímajú. AI asistent prehľadáva prepisy rozhovorov s viac ako 30 000 hodín nahrávok rozhovorov a vyhľadáva relevantné spomienky naprieč archívom. Nemusíte poznať meno pamätníka ani vedieť, kde hľadať. Stačí položiť otázku vlastnými slovami.

Položte otázku
beta

Fascinovalo ma dávať góly

futbalový reprezentant ČSSR a Slovanista
futbalový reprezentant ČSSR a Slovanista
zdroj: archív pamätníka

Ján Švehlík sa narodil v roku 1950 v Lovči. Futbal začal hrávať ako žiak v Lovči. Prvé zápasy odohral za Žiar nad Hronom. Vyštudoval Spojenú priemyselnú školu spojovej techniky v Banskej Bystrici. Za futbalom dochádzal do Žiaru. Vyštudoval právo na UK Bratislava. V roku 1969 hrával v ŠK Slovan, ako útočník, v roku 1969. Najprv v B mužstve a potom prestúpil do A mužstva, kde získal tri tituly Majstrov ČSSR. Štvrtý titul pridal počas vojenčiny v Dukle Praha. V najvyššej súťaži odohral 296 zápasov a strelil 79 gólov. Československo reprezentoval už v juniorských kategóriách, v roku 1972 prispel k zisku titulu Majstrov Európy vo výbere do 23 rokov. V rokoch 1974 až 1979 pôsobil v československej reprezentácii. V roku 1976 v Belehrade získal s tímom titul Majstra Európy. V závere kariéry hral v belgickom druholigovom klube KSC Hasselt a v nižších rakúskych súťažiach. Po ukončení hráčskej kariéry pôsobil v Slovane v rôznych funkciách - ako asistent trénera, hlavný tréner i športový riaditeľ klubu. Dnes je vedúcim mužstva ŠK Slovan.