Juraj Stern

* 1940

  • „V prostriedku záhrady vykopal pán Zelenay jamu a tam sme sa mali skryť, keby sa niečo stalo. A keď raz prišlo také hlásenie, to mám v živej pamäti, sme sa tam museli schovať. Jamu prikryl doskami a na ne nahádzal ešte zemiaky, čiže to vyzeralo tak, že je to jama na zemiaky. Ale niekto nás prezradil. Našťastie tí gardisti, čo prišli, boli opití a boli leniví odhádzať ich. Strieľali do tej jamy. A teraz si predstavte: takto je kopec, takto je jama a my sme stáli pri tom hornom okraji. Oni prišli zvrchu a všetky strely išli nad našimi hlavami do náprotivného múru. Ja viem, že otec mi držal ústa, aby som nekričal. Mama bratovi. A prežili sme to. Netrafili ani jedného z nás. Potom so smiechom odišli, že sme ich dobre postrieľali. Tých striel bolo veľmi veľa. To som dlho počul tie strely ako decko - budil som sa zo sna.“

  • „Schoval nás do maštale. Bol som tam asi dva týždne alebo možno aj viac, schovaný vo válove. Predstavte si štvorročné decko, ktoré pochopilo, že nesmie kričať, nesmie vyjsť von, nesmie plakať, nesmie nikoho volať. Slovom: musí byť absolútne ticho. Jedine keď prišiel pán Zelenay alebo jeho manželka Borka podojiť kravu, tak vtedy som sa mohol s nimi trochu porozprávať. Tá krava žula pri mojej hlave. Bol som tam prikrytý senom. Pil som vodu z toho istého kýbla ako krava. Ja som tam urobil potrebu, všetko. Zelenayovci mi vždy doniesli nejaké jedlo, najedol som sa. V tom kýbli som sa umyl, keď bolo treba. Bolo to hrozné. Ťažko vám vysvetlím psychiku toho dieťaťa. Dodnes neviem pochopiť, ani si neviem vysvetliť, ako som to vôbec zvládol. Vyšiel som a nerozprával som."

  • „Keď prišlo k okupácii Slovenska a k SNP, tak musel vymyslieť niečo iného, a vymyslel pivnicu. Bolo tam všeličo - fľaše, aj víno, konzervy, zaváraniny a takéto veci. A on spravil jeden regál plný týchto zaváranín, fliaš a za ním bol jeden ďalší priestor. Tam sme boli. Tam sme prečkali v podstate to posledné obdobie, tie posledné mesiace, a potom prišlo oslobodenie. Hlohovec oslobodili Rumuni. A ja si pamätám, ako sme vyšli von z tej pivnice. Bolo nádherné slnečno a ja si pamätám to svetlo. Jak som z tej tmy vyšiel von a všetko bolo zaliate svetlom. Viete, pre mňa je sloboda slnko.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bratislava, 15.08.2017

    (audio)
    délka: 02:45:58
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

To, čo urobili naši záchrancovia, si nedokážem vysvetliť

Maturitná fotografia Juraja Sterna
Maturitná fotografia Juraja Sterna
zdroj: Tomáš Stern

Juraj Stern sa narodil v Bratislave v roku 1940 do židovskej rodiny. Krátko po jeho narodení utiekli Sternovci do Michaloviec, kde žili ich príbuzní. Otcovi Juraja Sterna, Helmutovi, sa dvakrát podarilo nepozorovane odísť zo zberného miesta, odkiaľ mal byť transportovaný do koncentračných táborov. Ukrýval sa v tajnej miestnosti. Hneď vedľa v izbe býval príslušník SS. Neskôr sa rodina skrývala v Hlohovci u rodiny Zelenyovcov. Otec Michal Zelenay vymýšľal pre Sternovcov rôzne úkryty, aby ich zachránil. Neskôr získali Zelenayovci aj ocenenie Spravodliví medzi národmi. Juraj Stern mal problémy aj počas komunizmu. Nemohol sa dostať na školu, ani si nájsť primeranú prácu. V 90. rokoch aktívne bojoval proti Vladimírovi Mečiarovi. Bol rektorom na Ekonomickej univerzite. Neskôr dva roky predsedal Slovenskej rektorskej konferencii. Aktuálne je rektorom na Paneurópskej vysokej škole.