Alexander Stavrovsky

* 1944

  • "Život v Amerike, tých prvých desať rokov bolo veľmi krutých. My sme boli v Dimitrovke zvyknutí na také lážo-plážo, že keď bol nejaký futbal, tak sme si priniesli televízor, lebo tam tá robota nebola až taká dôležitá. No a v Amerike bolo tempo tak vyšpičkované, že človek sa musel za tých 8 hodín naháňať, aby to spravil. Bolo tam veľmi vysoké pracovné tempo a veľmi ťažko sa na to zvykalo. Druhá vec je, že ja som ovládal tie elektrikárske znalosti a teóriu. Problém bo v tom, že oni majú celkom odlišný metrický systém. Všetky tie normy sú tam celkom iné. No a potom som desať rokov pracoval pre jednotlivé firmy, ale keď bola nejaká zákazka, tak ma prijali, ale akonáhle zákazka skončila, tak som bol bez práce."

  • "No a to detstvo bolo teda kruté. V 53. roku sme začali stavať dom. Prvé čo bolo, že otec dostal tých desať hektárov, ktoré tam mal. Zasial pšenicu, kukuricu a bohviečo a akoto zasial v tom roku, musel všetku zem odovzdať, lebo inak by nemohol učiť. Ani on ani moja mama by nemohli učiť ako učitelia a nemali by z čoho žiť. Takže nielen, že musel všetku zem odovzdať do kolchozu, ale ešte musel aj ostaných dedinčanov presviedčať, aby vstúpili do JRD."

  • "Voľakedy bolo Československo 160 km od Tašule na východ. To znamená, že Užhorod, Mukačevo, Berehovo - všetko patrilo pod Československo. V 45. roku prišiel Stalin a rozdelil rodinu na polovicu. Polovica ostala v Tašuli a polovica bola v Užhorode. A ďalšia polovica bola v Amerike. Tí čo tam ostali spred vojny, už pomreli, už len tri tety boli v Amerike. Rodičia nemali problém s vládou ako taký, problém bol v tom, že boli inteligencia. A dávali ich do týchto, akoby som povedal - "hellholes." V 50. roku ich presťahovali do Staškov-Polgrúň, na Kysuce. Tiež taký zapadákov; jeden dom tam, jeden dom tu."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bratislava, Slovensko, 26.04.2018

    (audio)
    délka: 01:07:24
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Vedel som, že tu nemáme budúcnosť

Fotografia z maturitného tabla, 1961
Fotografia z maturitného tabla, 1961
zdroj: album pamätníka

Alexander Stavrovsky sa narodil 25. februára 1944 v Humennom. Jeho rodičia boli učiteľmi, otec bol vysoko kvalifikovaný odborník na prácu s hluchými deťmi. Za vojny rodičia učili v malej rusínskej dedinke Nechválova Polianka. V roku 1950 boli rodičia z kádrových dôvodov nútený odísť učiť na Kysuce. V roku 1953 sa aj s Alexandrom vrátili na východ Slovenska. Pozemok pripadol JRD, otec bol prinútený vstúpiť do strany. Alexander v roku 1961 dokončil strednú školu a odišiel študovať elektrotechniku do Bratislavy. Tu sa zoznámil s manželkou Juditou, spoločne s ktorou sa po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 rozhodli ilegálne opustiť ČSSR. Bol im poskytnutý azyl v americkom Colorade. V roku 1980 získali americké štátne občianstvo.