Giora Solar

* 1947

Emigrant, Národnostné menšiny, Holocaust, Palestína/Izrael, Emigrant 1948 – 1989
1941 - 1945 - Transporty do koncentračných táborov
  • 1
    Přehrát
    Pozastavit

    Dôvod emigrácie z ČSR v r. 1949

    (audio)
    délka: 01:19
    Download file
    Info

    „Keď som prvýkrát išiel do Bardejova kvôli práci pre UNESCO, bol som ubytovaný v jednom peknom hoteli. Potom ma mali prísť zobrať autom a keď som čakal, tak som si všimol, že všetko bolo vonku krásne, mali pekné domy. Po návrate som sa doma spýtal matky: ,Prečo ste odišli?' Mama mi povedala: ,Prežili sme vojnu a Auschwitz, vrátili sme sa domov a potom prišli komunisti. Povedali sme si, že ktovie či to nebude to isté, len pod iným menom. Tak sme sa rozhodli odísť.' Opýtal som sa jej, že prečo do Izraela. V septembri 1949 existoval Izrael asi jeden rok, tak som sa pýtal prečo nie do Ameriky, Kanady, Austrálie, kde sme mali rodinu. Povedala mi, že vtedy si myslela, že Izrael je jediné miesto na svete, kde nám nepovedia: ,Vy sem nepatríte.'"

  • 2
    Přehrát
    Pozastavit

    Sledovanie Pražskej jari '68 z Izraela

    (audio)
    délka: 00:59
    Download file
    Info

    „Bolo to niečo krásne, že naraz sa to otvorilo, že naraz sa to dá. Mysleli sme si, že veci sa môžu meniť. Kto vedel, čo sa stane o 20 rokov neskôr. Moji rodičia napríklad vtedy ihneď cestovali do Československa. Dubček bolo pre nás najväčšie meno. Vtedy sa dúfalo, všetci sme o tom čítali. Nemali sme vtedy televíziu. V Izraeli začínala televízia, myslím, v ´73. či ´74. roku. Nevideli sme, ale čítali - aj o tom, čo sa deje v Prahe, alebo keď Rusi prišli."

  • 3
    Přehrát
    Pozastavit

    Návrat do Československa v r. 1990

    (audio)
    délka: 01:04
    Download file
    Info

    „Pre matku napríklad, keď sme prišli do Československa - ešte neboli hranice medzi Čechami a Slovenskom, ale iba prechod - a uvidela znak Slovenska s horami a krížom, tak pre ňu to bol šok. Povedala: 'Zase sa to vracia?' Pre ňu ten znak znamenal tie časy - Hlinka a to všetko. Ale inak sme videli potenciál, ale najmä aká chudobnosť prišla za tie roky komunizmu. Videli sme tie krásne hotely v Tatrách, ale ako chudobne je dnu."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Izrael, Tel Aviv, 20.11.2017

    (audio)
    délka: 01:20:37
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
    Download file
    Info
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Pre nás to nebola história

Portrait
Portrait
zdroj: Pamět Národa - Archiv
zdroj: Pamět Národa - Archiv
Stáhnout obrázek

Giora Solar sa narodil 9. apríla 1947 v Prešove. Jeho matka Edita a otec Albert boli počas druhej svetovej vojny prenasledovaní kvôli židovskému pôvodu, obom sa podarilo prežiť Auschwitz, spoznali a zosobášili sa až po vojne. V roku 1949 sa rozhodli emigrovať z Československa do Izraela. Giora v roku 1965 vyštudoval gymnázium a v roku 1968 dokončil povinnú vojenskú službu, počas ktorej sa ako radista zúčastnil šesťdňovej vojny proti arabským krajinám. Vyštudoval architektúru a reštaurátorstvo v Taliansku, už počas štúdia sa zamestnal na archeologických výskumoch v Haife. V 80. rokoch sa stal popredným izraelským reštaurátorom, stál pri počiatokch inštitucionalizovania archeologického konzervátorstva v Izraeli. Neskôr pracoval pre UNESCO a významnou mierou sa pričinil o zaradenie Bardejova do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva v roku 2000.

Zobrazit celý příběh pamětníka (Slovensky)
Fotografie (1)
Odkazy (3)

Giora Solar, architekt, konzervátor a čestný občan mesta Bardejov (pozvánka na besedu s pamätníkom + fotoreport)

  • datum:
    14.03.2016
  • typ média:
    Internet
  • název média:
    Online Bardejov

Prednáška architekta Gioru Solara na tému "VÝZVY PLÁNOVANIA A ROZVOJA V KONTEXTE HISTORICKÝCH MESTSKÝCH CENTIER" zaznela v rámci

  • datum:
    21.08.2015
  • typ média:
    Internet
  • název média:
    Bardejovizie.sk

Rozhovor. Architekt Giora Solar: Bardejov má drahokam, ale nevie, čo s ním

  • datum:
    14.06.2015
  • typ média:
    Internet
  • název média:
    rusyn.sk (prevzaté z Korzár Prešov)
  • autor:
    Mario Hudák