Ján Slovenčák

„V Nemecku som bol s jedným Bulharom, ktorý presne v tom mieste prešiel, ako aj ja som plánoval. Čiže som si myslel, že sa mi to podarí. Hovoril, že za také 2-3 minúty bol na druhej strane. Bolo to medzi Devínom a Devínskou Novou Vsou. Kedysi tie strážne veže boli za drôtami, drôty boli po ľavej strane, keď ste išli na Devín. Robilo sa to tak, že ste pristavili auto, preskočili ste na plachtu a z plachty zoskočili za hranicu. Aj ja som tak chcel prejsť. Najprv som podliezol drôty, už som bol vo vode, keď sa na mňa vyrútil čln."

„Najviac sa mi otvorili oči, keď som bol na vojenskej základnej službe. To bolo naozaj vymývanie mozgov a „šaškáreň“. Lampasák bol tým lepší, čím bol sprostejší. Mali sme samé nezmyselné politické školenia o bratstve Sovietskeho zväzu. A prísahu sme neskladali národu, ale jednej osobe – generálnemu tajomníkovi komunistickej strany Gustavovi Husákovi. Celá vojenská služba spočívala v šikanovaní a buzerovaní, a nezmyselných nariadeniach. Konkrétny prípad bol napríklad ten, že boli dvaja vojaci na vychádzke a došli oneskorene. Kandidát strany nebol potrestaný a ten, čo bol obyčajný vojak, dostal natvrdo 21 dní vo vojenskej base. Zhnusila sa mi celá komunistická strana a mašinéria okolo nej.“