Ladislav Ruman

„Bol som to práve ja, kto navrhol a presadil, aby sme nezakladali hnutie Verejnosť proti násiliu, lebo som si uvedomil, že doň vstúpia aj ľudia, ktorí nie sú naklonení demokratizačnému procesu. Na jednom stretnutí v škole, ktoré sa odohralo v miestnosti P-2 sa o jeho založení hovorilo a začali tam byť navrhované osoby z komunistickej strany. Na to som vstal, povedal som, že odmietam spolupracovať s ľuďmi ktorých tam navrhujú a odišiel som. Zrejme vďaka tomu som presvedčil mojich budúcich spolupracovníkov – ako dr. Ivan Mačura, Ing. Mitterpach, Lacko Tatár a možno ďalší, na ktorých som zabudol – a spolu sme založil Fórum nestraníkov a nie VPN, ako tomu bolo v prípade iných vysokých škôl a organizácií. Na našej škole bolo totiž až 40 % straníkov. To bol naozaj vysoký počet na školskú organizáciu a bolo mi jasné, že vo vedení pripravovanej VPN budú mať prevahu. Preto som presadil založenie Fóra nestraníkov a domnievam sa, že v tomto sme boli jedineční.“

„Keď mi môj kolega, pán Kočiš, nenápadne naznačil, že mi môže požičať literatúru vo vtedajšom Československu zakázanú, tak som s tým samozrejme súhlasil. Potom ma upozornil, že by som to mal držať v tajnosti. Ja som ale už bol poučený a naozaj som o tom nikomu nehovoril. Spomeniem len poslednú knihu, ktorú som mal požičanú od tohto pána a čítal som ju celú noc. Bolo to nemecké vydanie knižky od Viktora Suvorova Der Eisbrecher, v slovenčine Ľadoborec. Po prečítaní som mu ju nevrátil späť, pretože som dostal echo, bohužiaľ, neviem od koho, že ju mám doručiť osobe, ktorá bude sedieť na vopred dohodnutej lavičke v parku a ktorá sa mi má prihovoriť dohovoreným heslom: ,Dnes nám nesvieti slnko.´ Zhodou okolností však v ten deň svietilo ako bláznivé. Ja som teda knihu odovzdal človeku, ktorého som nikdy predtým, ani potom nevidel. Pravdepodobne kanál, prostredníctvom ktorého to fungovalo, išiel z Maďarska, keďže knihu mi požičiaval práve pán Kočiš.“