Ľubor Paulen

* 1937

  • „To bol tak hrubý človek, že keď som odmietol robotu, že je to na mňa veľa, tak jednoducho zavolal na mňa príslušníkov (ŠtB) a tí si to so mnou vybavili veľmi jednoducho, pelendrekmi mi pár povyšívali po chrbte a robiť sa muselo.“

  • „Začalo to s ním tak, že v päťdesiatom roku to začalo naostro, vymietli mu sýpku, nenechali mu nič. Aby sa postaral o dobytok, musel všelijako zhľadávať seno, slamy mal dosť, lebo tú mu nezobrali, ale zrno a to všetko hej. V päťdesiatom prvom roku takisto, sa to zopakovalo, kontingenty všetky nesplnil, pretože mu všetko zobrali. V päťdesiatom treťom (tu sa pamätník zrejme mýli a myslí rok 1952 pozn. aut.) roku nesplnil samozrejme dodávky, to sa už nedalo. A v päťdesiatom treťom roku pri mlátení obilia tam za cintorínom prišli páni v kožuchoch či čiernych kožených kabátoch, zobrali ho a od tej doby sme ho nevideli.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Topoľčianky, 10.02.2016

    (audio)
    délka: 01:09:02
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Všetko som sa snažil dosiahnuť poctivou robotou

Pán Ľubor Paulen v mladosti
Pán Ľubor Paulen v mladosti
zdroj: archív pamätníka

Ľubor Paulen sa narodil 14. septembra 1937 v Malých Bedzanoch. Po absolvovaní základnej školy sa ako učeň dostal do Bánoviec nad Bebravou, odkiaľ ho po šiestich mesiacoch z kádrových dôvodov prepustili. Po príchode domov zistil, že má byť na ďalší deň spolu s celou rodinou deportovaný na Moravu. Jeho otec bol totiž tzv. „kulak“, ktorý pracoval na vlastnom hospodárstve. Potom čo nebol schopný naplniť kontingenty bol zatknutý a daný do väzenia. Pán Ľubor na tamojšom gazdovstve vo Vržanove pracoval tri roky. Po uplynutí tejto doby sa vrátil na Slovensko. Kvôli svojmu pôvodu mal problémy sa zamestnať, no nakoniec našiel uplatnenie v ČSAD v Zlatých Moravciach.