Ivan Novotný

* 1958

  • „Zvolili sme si pár ľudí do funkcií. Čo bol najväčší problém, neviem, či to bola len naša iniciatíva, ale my sme si zvolili aj tieňových nástupcov, pretože sme rátali s tým najhorším - s fyzickou likvidáciou. Moji kolegovia, spolužiaci, sa rozhodli, napriek tomu, že som fungoval ako predseda SZM, že mňa urobia šéfom okupačného výboru. Za mňa si zvolili aj tieňového nástupcu, samozrejme. Rozdelili sme funkcie s tým, že bol nás tam určitý počet študentov. Pred dverami vždy stáli traja študenti s kľúčom od školy. Škola bola zamknutá a študenti stáli za dverami, cez ktoré bolo vidieť, keďže boli presklené priezory. Keď niekto chcel vojsť do školy, zazvonil, dvere sa otvorili. Traja ľudia tam boli z bezpečnostných dôvodov. Dvaja by bolo málo v prípade fyzického napadnutia. Dvoch bijú a jeden uteká informovať, čo sa deje. Traja ľudia boli stále pri dverách a po hodine sa menili. Pri prvom stretnutí sme si povedali jasne, čo robíme ďalej. V prvom rade zahajujeme okupačný štrajk - stávku. V druhom rade žiaden alkohol, fajčenie len na nádvorí, nie vo vnútri. Alkohol bol najtvrdšie sledovaný. Mne sa to stalo v prípade dvoch ľudí. Akonáhle som pristihol niekoho, ako konzumoval alkohol, tak sme povedali: ,Buď ideš preč ty, alebo ja!´. Musel dotyčný opustiť školu. Ľudia to brali tak, že sa to nerobí skrz alkohol, ale skrz to, aby sa tu fakt niečo zmenilo. Ďalšia vec, rozdelili sme sa na tri časti. Najskôr prvá tretina ide na internáty, berie si spacáky, oblečenie, hygienické potreby, aby ste tu mohli skutočne slušne žiť. Je možné, že tu budeme pol roka."

  • „Mali prax z 1968 roku, kedy sa niečo podobné dialo na školách, a vedeli, čo bude sa diať v ktorý deň. Na tretí deň okupačných stávok sa odohrávalo také divadlo, že pred školami začali chodili autobusy s plne naloženými milicionármi. Približne v tom čase začali aj prvé provokačné telefonáty typu: ,Počujte, opusťte školu, idú na vás ozbrojení milicionári. Budú vás likvidovať.´ Po takomto telefonáte vám do smiechu nebude. Zvolali sme stretnutie, oboznámil som ich o telefonáte. Po treťom dni ľudia nespali a začala psychika inak fungovať ako za normálnych okolností. Ľudia začali robiť chaos. Určitý počet ľudí zo školy odišiel s výhovorkami: ,Počuj Ivan, tu je to v poriadku, ja idem robiť revolúciu ku nám na dedinu´. Alebo: ,Ivan, ideme sa za vás modliť na internát, to má väčší význam,´ povedali praktizujúci kresťania. Určitý počet ľudí zo školy odišiel, ale nemohli sme im to vyčítať."

  • „Išiel som už po neviem koľkýkrát, asi piatykrát, na talentové skúšky do Prahy." „Vedeli ste vtedy, že to kvôli vášmu otcovi Vás nechcú prijať?" „Ja som si to vtedy neuvedomoval. Veľa vecí vo vašom živote vám dôjde až neskôr. Keby som vtedy videl svoje kádrové materiály, hneď by mi to došlo. Mne bolo jasné, že môj otec bol nepriateľ socializmu. Pretože sa o nich raz vyjadril, že sú „kurvy". Zažil som na jedných talentových skúškach, že som odovzdal veci a mi chalani hovorili: ,Ivan, ty to máš perfektné, ty už si teraz prijatý. Ale čo my?´. Samozrejme nebol som prijatý, pretože prvoradé boli kádrové materiály. Sekundárne bolo, akú kvalitu práce za sebou zanecháte. Ešte aj naposledy som dostal vyrozumenie z talentových skúšok, že som neprijatý. Napísal som odvolanie, na ktoré ma potom prijali. V roku 1986 som začal študovať na Vysokej umeleckopriemyslovej škole v Prahe."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Watsonova 4, Fakulta umení TUKE, Košice , 01.05.2017

    (audio)
    délka: 03:01:49
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Na socializme sú najhoršie jeho následky

foto Ivan Novotný
foto Ivan Novotný
zdroj: archív pamätníka

Ivan Novotný sa narodil 12. 1. 1958 v Hořicích v Podkrkonoší v Čechách. Vyštudoval umelecké kováčstvo v Kremnici.V 1977 - 1979 po neúspešných pokusoch o vysokoškolské vzdelanie pracoval ako výtvarník v Okresnom osvetovom stredisku v Topoľčanoch. Následne absolvoval vojenskú základnú službu v Prešove. Potom začal žiť v Košiciach a pracoval ako výtvarník v Krajskom propagačnom stredisku Zdroj. V rokoch 1984 - 1986 pracoval ako umelecký kováč a až od roku 1986 ho prijali na Vysokú školu umělecko-průmyslovú (VŠUP) v Prahe do ateliéru úžitkového sochárstva. Pred Nežnou revolúciou podal Novotný ako predseda Socialistického zväzu mládeže návrh na jeho rozpustenie, ktoré bolo aj odsúhlasené. O pár dní na to bol aktívny počas Nežnej revolúcie pri okupácií VŠUP v Prahe. Okupovanie trvalo jeden celý semester. Po novembri 1989 vyučoval na Prešovskej univerzite a Technickej univerzite v Košiciach, kde pôsobí dodnes. Je bezdetný a v súčasnoti žije v Nižnom Klátove.