Ing. Petr Volny

* 1959

  • „Jedného dňa, 6. decembra, mi povedali, aby som sa zbalil. Čakal som, že pôjdem do inej cely, čo je normálne. Ale oni mi povedali, že ma budú trestne stíhať na slobode. Pretože ten vyšetrovateľ, čo môj trestný čin vyšetruje, má o tom pochybnosti. Takže ma pustili, čo je krásne, lebo ja som vyšiel von v tom oblečení zo septembra. V košeli a rifliach, s pár drobnými a klinovým remeňom. Snežilo. Boli dva stupne pod nulou. Nastúpil som do trolejbusu a hovoril som si: Neviem, kde je moja žena."

  • „Rozdelenie rodiny, aj keď z dobrých dôvodov, je svojím spôsobom zničujúce. Také zničujúce bolo aj rozdelenie Československa. Sme naraz menší. Na druhej strane, s odstupom času som rád, že sme sa rozdelili. Čechom to umožnilo vidieť Slovákov inak. Slovákom to umožnilo vidieť samých seba inak, aj keď stále nedostatočne. A tiež vidieť aj Čechov inak."

  • „Pýtali sa ma, čo viem o svojom nadriadenom, že ho vyšetrujú za trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve. Tak som o to kŕčovitejšie v bunde zvieral klinový remeň, čo nie je úplne jednoduché, lebo je to celkom tvrdá guma. Hovoril som si, že teraz ma za to zatknú, blbci. Povedal som im, že viem o tom toto a toto mi povedal, aby som urobil. Ja ho vlastne ani nepoznám, veď, koniec koncov, som tam chvíľu. Tuším som bol tretí alebo štvrtý týždeň v práci. A oni mi hovoria, či s nimi môžem ísť na Februárku spísať svedeckú výpoveď. Tak som povedal, že: No jasné. Pretože naozaj som nič neurobil a nevedel som ani, čo urobil on. Tam som im zopakoval, čo som hovoril v BAZke. Na moje prekvapenie mi strčili do ruky papier, kde bolo napísané, že som obvinený z rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve podľa paragrafu 132 odstavec 2 písmeno C, dolná sadzba osem rokov. A zatvorili ma do vyšetrovačky na Februárke."

  • „Tak posmelený svojím rozrastajúcim sa klubom, som poslal list guvernérovi štátu Kalifornia, či sa nechce stať členom. Nič sa samozrejme pol roka nedialo. Ale zhruba týždeň - dva potom, čo som nastúpil na gymnázium, si prišli po mňa policajti. Jeden z tých policajtov, alebo príslušníkov tajných, mával papierom, na ktorom bol medveď. Kričal, že kto ma naviedol k tomu, aby som si dopisoval s týmto človekom a čo s ním mám spoločného. Ja som, samozrejme, nevedel, čo to má. Až neskôr som sa dozvedel, že to je list od guvernéra Kalifornie Ronalda Regana. Oni kričali, že čo to vytváram za klub. Tak som im vysvetlil, že aký vytváram klub. Oni mi povedali, že nech prinesiem všetky listy a že si to ešte vybavia s mojím otcom a dedkom. Kričali na mňa. Rodičia mi povedali, aby som všetky listy doniesol. Tak okrem Jana Wericha som im to doniesol. Potom som ich už nikdy v živote nevidel. Našťastie ma nechali na pokoji. Asi z tých listov usúdili, že nie som celkom pri zmysloch a nebudú sa so mnou otravovať."

  • „Môj prvý stret s komunizmom bol až 21. augusta 1968. Do tej doby si vôbec žiadny komunizmus neuvedomujete. Dovtedy som si neuvedomoval, že keď som sa narodil, tak sa môj dedko práve vrátil z väzenia. Neuvedomoval som si, že môj otec bol členom komunistickej strany. Viem, že môj dedo sa s mojím otcom kvôli tomu nebavili. Ale ako dieťa som riešil, či mi funguje kolobežka a bicykel. Či sa môžem ísť kúpať do rieky. Jednoducho, mal som úplne normálne detstvo ako ktokoľvek iný. Ako dieťa si vôbec neuvedomíte, že žijete v nejakom systéme. Po prvý raz som si uvedomil, že niečo nie je v poriadku práve 21. augusta 1968. Vtedy som mal deväť rokov. Spomínam si, že v to ráno nás, mňa a štyroch súrodencov, babička prebudila: ,Vstávajte, je vojna.”

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bratislava , 18.11.2020

    (audio)
    délka: 01:37:30
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia - česká menšina 2020
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Ľudia sa v každej dobe delia na dobrých a zlých

Narodil sa v roku 1959 v Novom Jičíne. Starý otec bol dôstojníkom v rakúsko-uhorskej armáde, po roku 1918 príslušníkom československej armády. Potom bol uväznený. Otec bol vedec a člen komunistickej strany. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy bol väznený. Petr ku koncu základnej školy založil Klub narodených 6. februára. Vyšetrovali ho kvôli tomu. Po peripetiách so strednou školou vyštudoval nakoniec gymnázium v Novom Jičíne, kde bol predsedom SZM. Pre zlý kádrový profil ale nemohol ísť na vysokú školu v Čechách. Rodina ho poslala na Slovensko, kde vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Oženil sa a narodil sa mu prvý syn. Zamestnal sa v Bratislavských automobilových závodoch. Po pár týždňoch ho uväznili za trestný čin rozkrádania majetku v socialistickom vlastníctve. Po štyroch mesiacoch ho pustili a bol stíhaný na slobode. Neskôr bolo pozastavené trestné stíhanie, ale doteraz nemôže dostať slovenské občianstvo. Vrátil sa do BAZ. Neskôr pracoval v IMPEXe - podniku zahraničného obchodu. Keď prišla Nežná revolúcia, bol v ZSSR. Po revolúcii pracoval 12 rokov vo firme IP (ARBOmedia) a predával reklamný priestor Slovenskej televízie. Rozdelenie Československa vnímal ako podvod. S odstupom času je však rád, že sa štáty rozdelili. Neskôr pôsobil v zahraničných spoločnostiach, ako MTG Stockholm and Viasat London. Po návrate na Slovensko v roku 2012 si založil vlastnú konzultačnú spoločnosť Baboo. Je ženatý a má 4 deti.