Mykola Mušinka

* 1936

  • "Vo Volyni som si dával sakramentský pozor, aby som sa do niečoho nezaplietol. Nikto mi neveril, že som tam prišiel zapisovať folklór! Oni všetci sa chceli vrátiť späť, aj na druhý deň! Tam sa totiž ocitli v strašných podmienkach, opustené české domy už boli obsadené osadníkmi z východu, straníckymi funkcionármi a Lemkami z Poľska, pre našich ľudí neostalo takmer nič. Keď ostal nejaký dom, bol bez okien a dverí a dali doňho aj päť rodín. Strašne boli sklamaní. V roku 1947 bol na Ukrajine hladomor, ľudia umierali a oni do takýchto podmienok prišli. Keď som išiel na Vianoce domov na dovolenku, informoval som docenta Kapišovského, predsedu Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich: ,Tam sú naši ľudia, už sú tam od 47. roku, teraz je rok 65 a ešte nikto u nich nebol, nedostávajú našu tlač, nemajú absolútne nič! Prečo by tam nemohlo vystúpiť napríklad ukrajinské divadlo z Prešova, alebo iný súbor?‛ Napísal som niekoľko reportáží, U krajanov na Ukrajine sa to volalo, nič ostrého, aby som nepoštval, a tieto články mali obrovský ohlas."

  • „V Kyjeve v tom čase nebolo počuť ukrajinského slova. Všetko iba rusky, všade, kam človek prišiel, iba ruština. Ja som provokatér, povedal som si, na Ukrajine po rusky neprehovorím! Vždy som hovoril iba ukrajinsky. Tak som vzbudil pozornosť aj u ukrajinských disidentov. V roku 1965 to už v Československu vrelo, zrušila sa cenzúra, tak som im o tom hovoril. A tam vychádzal samizdat, ja som ho pašoval do Prešova, odkiaľ sa to dostávalo na západ. Fungovalo to veľmi dobre, ale v 65. roku ma prichytili."

  • „Mal som absolútny zákaz publikačnej činnosti, nikto ma nesmel zamestnať, ani v školstve, ani v redakciách, no nikde. Iba v kategórii R – robotník. V mojej dedine práve založili Jednotné roľnícke družstvo, tak som sa tam prihlásil za kŕmiča dobytka. Celú zimu som dojil kravy. Potom hľadali pastiera hovädzieho dobytka. Tak som sa otca spýtal: ,Čo keby som sa prihlásil za pastiera?‛ Už som bol kandidát vied a doktor filozofie. ,Nehanbili by ste sa za mňa?‛ ,Prečo? Za robotu? Ja by som sa hanbil, keby si bol zlodej,‛ povedal mi otec, tak som sa prihlásil. Päť rokov som tam pracoval. Býval som v kolibe, kam za mnou chodili kamaráti z Prahy, s celým svetom som korešpondoval z tej svojej koliby! Štátna bezpečnosť ma ale nemohla sledovať, tak Okresný výbor strany mi úradne zakázal pásť dobytok. Tak som si urobil kuričský kurz."

  • „To boli päťdesiate roky, ešte som bifľoval ruštinu, v škole samé uhoľné prázdniny, chrípkové prázdniny, takže väčšinou sme boli doma, na dedine. Doma elektrina ešte nebola, pri lampe som čítal ženám, susedám na priadke. Ony mi vravia: ,Prečítaj nám z tých kníh, čo ťa v škole učia.‛ Tak som im čítal Puškina – strašne som mal rád Puškina, niektoré pasáže som vedel spamäti – nerozumeli! Tak som im prečítal Ševčenka - poému Katarína. A ony začali plakať! Na druhý deň prišlo na priadky ešte viac žien. ,Mykolajko, prečitaj nam po našomu!‛ Ukrajinčine rozumeli. Tak aký som ja doparoma Rus, keď ruštine moja mamička nerozumie a keď čítam Ševčenka, tak plače? Ju to dojalo! Tak som prešiel z ruštiny na ukrajinčinu a maturoval som už z ukrajinčiny."

  • „Keby som ostal na fakulte a chcel uverejniť jeden riadok v zahraničí, musel by som podať žiadosť na zahraničné oddelenie, oni by museli dať súhlas, a tak by som mohol niečo v zahraničí uverejniť. Inak by ma súdili za porušenie pracovnej disciplíny. Malo to logiku. Štát ťa platí za vedeckú prácu, tak ty tu vedeckú prácu musíš odovzdať štátu. A štát má rozhodovať, či ju môžeš uverejniť v zahraničí, alebo nie. Ale keď som bol robotník a štát ma platil za to, že som pásol dobytok a že som kúril, tak keď som uverejnil monografiu v Paríži, nemohli ma súdiť, lebo som neporušil pracovnú disciplínu."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Slovanská knihovna Praha, 06.02.2011

    (audio)
    délka: 01:41:04
    nahrávka pořízena v rámci projektu Příběhy 20. století
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Vedec Mykola Mušinka - z pastierskej koliby v kontakte s celým svetom

Mykola Mušinka sa narodil 20. februára 1936 v rodine roľníka v rusínskej dedine Kurov, okres Bardejov. Základnú školu ukončil v rodnej dedine, v štúdiu pokračoval na stredných školách v Bardejove a v Prešove. Po úspešne skončenom štúdiu na Karlovej univerzite v Prahe, začal v roku 1960 pracovať vo vedeckovýskumnom kabinete ukrajinistiky na FF UPJŠ v Prešove, kde prednášal ukrajinskú históriu a folklór. S prestávkou v rokoch 1963-66, kedy bol na ašpirantskom pobyte v Prahe a Kyjeve, tu pôsobil až do roku 1972. Ašpirantúru musel v roku 1965 predčasne ukončiť, nakoľko podľa vtedajšieho režimu udržiaval ilegálne kontakty s ukrajinskými disidentmi a sprostredkovával ich práce na uverejnenie v Československu a v západných krajinách. Roku 1967 ešte stihol na Karlovej univerzite v Prahe obhájiť kandidátsku dizertáciu z folkloristiky. V období tzv. „normalizácie“ (1971) bol však zo zamestnania prepustený s prísnym zákazom publikačnej činnosti. Utiahol sa do rodnej obce a od 1972 do 1976 pracoval na JRD v Kužľove ako pastier hovädzieho dobytka. OV KSS v Bardejove mu aj túto prácu zakázal (údajne preto, že v jeho pastierskej kolibe sa často zdržiavali neznámi ľudia, ktorých nemali orgány ŠtB možnosť monitorovať.). Od r. 1976 do júna r. 1990 pracoval ako kurič Mestského bytového podniku v Prešove. Onedlho po rehabilitácii (1990) sa vrátil na pôvodné pracovisko. Akadémia vied samostatnej Ukrajiny mu v roku 1992 ako prvému zahraničnému občanovi udelila vedeckú hodnosť doktora filologických vied (DrSc.). Od r. 2003 je v dôchodku, avšak aj naďalej je činný ako vedec, pedagóg a spoločensko-osvetový pracovník. V roku 2005 mu Užhorodská národná univerzita udelila čestný titul Doctor honoris causa. Celoživotné bibliografické dielo Mikuláša Mušinku predstavuje 73 kníh (vrátanie brožúr a ním redigovaných zborníkov), 260 vedeckých štúdií, 1319 populárnych článkov a 466 recenzií. Spolu je to 2118 položiek. Jeho dominujúcou oblasťou bol národopis, no venoval sa tiež literatúre, umeniu a histórii.