Karol Mudrák

* 1924  †︎ Neznámý

  • „Ráno už o piatej bola paľba. Prišli za nami akýsi poručík a ruský partizán a zaviedli nás s guľometmi k jednej ceste. A keď tade pôjdu Nemci, máme na nich spustiť paľbu. Nemci už nešli, ale v tom čase už zajali našich vojakov. Tí, ktorí boli v Krížoch, boli zajatí všetci. My sme ustupovali vyššie do hôr, ťahali sme so sebou tie ťažké guľomety a zbrane. Ale nakoniec poručík povedal, aby sme ho rozobrali, zakopali, a sami si zobrali len nejaké ľahšie zbrane a roztratili sa: ,Kto kde sa môžete podieť, tak choďte. Lebo keď vás stretnú partizáni, zastrelia vás ako utečencov z boja, a keď Nemci, tak ako nepriateľov.' Tak ja som hneď zakričal, že kto je od Trenčína, kde som vtedy býval. Ohlásil sa jeden vojak od Bánoviec nad Bebravou. Tak sme šli spolu. Šli sme sedem dní horami až do Brezna nad Hronom.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    neznáme, 03.03.2016

    (audio)
    délka: 48:08
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

V Trenčíne som vyprosil nemeckého vojaka z transportu, aby hodil dopis do poštovej schránky. Rodina aspoň vedela, že zatiaľ žijem.

Karol Mudrák sa narodil v roku 1924. Býval v Trenčíne. V roku 1943 narukoval do Slovenskej armády na povinnú prezenčnú vojenskú službu. Po niekoľkých mesiacoch ho s jednotkou prevelili na východné Slovensko, kde mali vojaci za úlohu budovať obranné opevnenia a bojovať proti partizánskym skupinám. Po vypuknutí SNP sa vojaci pridali na stranu povstalcov, ale po ťažkých bojoch pri osade Kríže neďaleko Bardejova sa jednotka rozpadla. Karol Mudrák prešiel horami do Nízkych Tatier, kde sa pridal k partizánom. Pôsobil v miestach Vyšná Boca, Čertovica, Ďumbier, Staré Hory. Pri Banskej Bystrici bol však zajatý a o nejaký čas vo februári 1945 transportovaný na nútené práce do Rakúska.