Dušan Lukášik

* 1929

  • "Stalo sa aj to, že utekali partizáni s plným vozom vriec s chlebom. Na horárni tento chlieb vyložili. Strýko tento chlieb rýchlo poodnášal do komory a skryl. O chvíľu už Nemci búchali na dvere, že otvárajte! Asi dve vrecia chleba ešte ostali v predsieni a Nemci to zbadali a pýtali sa, že komu je to. A strýko hovoril: ,Viete ja som tu osamote a keď sa v dedine pečie, tak si napečiem chleba, aby som mal pre rodinu, lebo inak by som nemal chlieb.‘ Tak takto mu to prešlo, neprehľadali tú komoru, nenašli ju, lebo bola vzadu skrytá, viacmenej tie dvere.“

  • „1. máj, to bola nádhera, to sa nedá opísať. To čo sa vtedy udialo, to bola nádhera, to nebolo hádam chlapa, ktorý by z tých dedín neprišiel do mesta a ženy a deti, všetci mávali na slávu. Tribúna bola postavená pred kinom Máj, vojenská kapela hrala a veliteľ posádky na krásnom koni išiel, hudba začala hrať, keď ten veľký bubon udrel. Veliteľov kôň sa postavil na zadné nohy, ten kapitán sa udržal na tom koni a ten kôň na tých zadných nohách popod tú tribúnu celú prešiel, až za tribúnou padol aj na predné potom. To bol taký potlesk!“

  • „A ešte jeden prípad. Brat mi poslal telegram. ,Prídi domov mama nám zomiera!‘ Tak som išiel za veliteľom s tým telegramom. ,Prosím Vás matka mi zomiera, chcem ju vidieť ešte živú.‘ ,No a čo! Pomôžeš jej?‘ Nepustil ma. Vydržala chudera až dovtedy, kým som prišiel, myslím okolo 11. decembra domov. A už bola vychudnutá na kosť, lebo tam bola rakovina takého štádia, naozaj skoro som ju ani nemohol spoznať. Bolo to viete, to bol taký údeľ vtedy.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Liptovský Mikuláš-Palúdzka, 15.09.2017

    (audio)
    délka: 02:07:53
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Ak chceš niečo dosiahnuť v živote, musíš sa o to pričiniť

V mladosti
V mladosti
zdroj: archív pamätníka

Dušan Lukášik sa narodil 14. 4. 1929 v Liptovskej Sielnici. Pochádzal z evanjelickej rodiny. Rodičia boli zamestnaní v obecnom konzume, neskôr sa presťahovali do Liptovského Mikuláša, kde ako živnostníci prevádzkovali hostinec Slovan. Po predčasnej smrti otca Jána, vypomáhal Dušan matke Márii v rodinnom hostinci a spravil si aj výučný list v odbore čašník na učňovskej škole. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 ich rodine znárodnili majetok. V máji 1950 nastúpil pamätník ako plánovač v liehovare v Liptovskom Mikuláši, odkiaľ ho poslali študovať na priemyselnú liehovarnícku školu v Havlíčkovom Brode. V októbri 1951 narukoval do Pomocných technických práporov (PTP) do vojenského výcvikového tábora v Mimoni, odkiaľ bol pridelený do Karvinej a neskôr do Radvaníc. Po návrate do civilu pracoval opäť v liptovskomikulášskom liehovare, neskôr bol inšpektor páleníc, tri roky bol v Dubnici nad Váhom a napokon sa stal vedúcim závodu v Liptovskom Mikuláši. Od roku 1989 je na dôchodku, žije v Liptovskom Mikuláši-Palúdzke.