Milan Lasica

* 1940  †︎ 2021

  • „Pamätám si rôzne spoločenské udalosti takzvanej strednej triedy, ktorá vtedy fungovala v Bratislave, a asi nielen v Bratislave. To boli väčšinou ľudia, ktorí boli prívrženci Demokratickej strany a zjavne sa tešili, že tá Demokratická strana vo voľbách v 1946 zvíťazila. No ale potom, netrvalo to ani 2 roky, nastúpili komunisti s veľmi silným tlakom. Koncom roku 1947 diskreditovali Demokratickú stranu, atď. Takže, dá sa povedať, že tie februárové udalosti, ktoré sa odohrali v 1948 v Prahe, tie sa na Slovensku odohrali pár mesiacov skôr. Pamätám sa, ako sme počúvali prejavy v rozhlase. V Redute bol veľký míting, rečnil tam Široký, neviem, či vtedy bol predsedom KSS, asi áno. Skrátka, situácia začala byť dosť dramatická, až napokon skončila prevratom po 1948. Vtedy začali z Bratislavy ľudí z tej našej vrstvy, tých našich priateľov, vysťahovávať na vidiek. To sa volalo Akcia B. Ľudí vysťahovávali jednak preto, že boli politicky nespoľahliví, a jednak preto, že bývali často vo veľmi zaujímavých vilách pod Slavínom, kde chceli bývať víťazi vtedajšej ,revolúcie‘.“

  • „Vyzerá to tak komicky, ale ja sa pamätám, na otca mojej ženy, ktorý bol učiteľ. On za Slovenského štátu učil, a zhodou okolností, aj slovenčinu. Videl som jednu učebnicu, ktorú vlastnil a v nej boli vyškrtané celé strany, pretože tá učebnica bola ešte z Československej republiky. Takže za Slovenského štátu isté veci neboli vhodné, no a toto pokračovalo aj za komunizmu. Napríklad, ešte na začiatku, keď som chodil do prvej ľudovej školy, sme mali obraz prezidenta Beneša na stene, aj Masaryka. To potom všetko išlo dole, a samozrejme, ani nehovorím, že by tam mohol byť krucifix. Potom sa tam objavil prezident Gottwald. A o Benešovi sme sa v dejepise učili ako o človeku, ku ktorému treba mať negatívny vzťah. Pamätám sa, že som raz odpovedal na túto tému: Prezident Beneš - a povedal som v tej súvislosti: ,Pán doktor Beneš‘, tak učiteľka povedala: ,Stačí len Beneš‘.“ Takže aj pána doktora mu vzali.“

  • „On (strýko Ernest Šmálik) prišiel do Bratislavy, chcel pokračovať v štúdiu medicíny, no ale mal príliš otvorené demokratické názory a v tom čase sa aj na školách robili rôzne previerky. Takže ho vyhodili najprv z medicíny. Odišiel do Zvolena, kde práve založili divadlo, no netrvalo dlho a zavreli ho, pretože jeden človek, ktorý emigroval a vrátil sa, a dal sa do služieb Štátnej bezpečnosti, navštevoval rôznych ľudí a prehováral ich, aby emigrovali. A potom všetkých, u koho bol, udal. No a tak tých všetkých, vrátane otca Milana Kňažka, zatvorili. Niektorých odsúdili na dosť rokov. Tento môj strýko mal šťastie. Sedel vo vyšetrovacej väzbe jeden a pol roka a potom sa odtiaľ dostal, pretože sa dozvedel, že hlavný vyšetrovateľ bol s ním v nemeckom zajatí. Šťastie.“

  • „Pravdou je, že nie vždy, ale často sa nám stalo, že kým sme začali predstavenie, tak usporiadateľ prišiel, zavolal si nás niekam na záchod a tam nám povedal, že tam bude takýto človek, aby sme si dávali pozor. Keď sme napr. vystupovali s Janou Kociánovou, to sa nám stalo veľakrát. Dobre sa z toho smeje, ale žiť v tom, zase nebolo až také celkom veselé. To ste mali furt pocit, že vám niekto stojí za chrbtom a počúva, čo poviete. A keď to poviete, tak on to prekrúti a tak to potom interpretuje. A to sa stávalo bežne, samozrejme. A to sa stáva aj teraz, ale nič sa vám už nemôže stať.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Bratislava, 20.07.2015

    (audio)
    délka: 02:47:45
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Dobre sa z toho smeje, ale žiť v tom, zase nebolo až také celkom veselé

Milan Lasica v divadle (foto Ctibor Bachratý)
Milan Lasica v divadle (foto Ctibor Bachratý)
zdroj: Štúdio L+S

Milan Lasica sa narodil 3. februára 1940 vo Zvolene. Otec bol bankovým úradníkom a kvôli jeho práci sa rodina čoskoro po Milanovom narodení presťahovala do Bratislavy, kde prežil väčšinu svojho života. Po absolvovaní povinnej školskej dochádzky pokračoval Milan v štúdiu na gymnáziu na Grösslingovej ulici.  Ako 17-ročný začal študovať dramaturgiu na VŠMU v Bratislave. Už počas štúdia vystupoval s Júliusom Satinským v autorských divadelných predstaveniach. Ako komediálno-kabaretná dvojica účinkovali Lasica a Satinský od r. 1959 v Tatra revue a v Divadelnom štúdiu (Divadlo na korze). V rokoch 1964 - 67 pracoval ako dramaturg Československej televízie. Počas obdobia normalizácie (1970) bolo Divadlo na korze zatvorené a humorná dvojica mala zákaz umeleckej činnosti. V rokoch 1970 - 1972 pôsobili v kabaretnom divadle Večerní Brno.  Po návrate na Slovensko sa Milan Lasica stal členom operety a od roku 1978 činohry bratislavskej Novej scény. Roku 1982 vzniklo kabaretné divadlo Štúdio S, kde začala opäť pôsobiť  proskribovaná dvojica Lasica a Satinský. Milan Lasica sa neskôr stal umeleckým riaditeľom terajšieho Štúdia L+S a pôsobí v ňom dodnes. Dvakrát sa oženil a už vyše 37 rokov tvorí pár s  Magdou Vášáryovou, známou slovenskou herečkou, političkou a diplomatkou. Spolu majú dve dcéry. Milan Lasica je nositeľom mnohých významných ocenení v oblasti kultúry.