Štefan Koma

* 1929

  • „Bol retribučný súd, druhý či tretí deň. A prišiel ovešaný granátmi do Černovej taký chlapík a pýta sa, že kde tu býva ten Koma, ten gardista, čo ten jeho syn za farára chce ísť. A tetka Beničiaková mu povedala, to mala také vnuknutie asi, že: ,Ten? Aký Koma? Takého mena u nás nemáte.´ Tak išiel naspäť do Ružomberka peši. Boli by sme inak skončili niekde v gulagu."

  • „Ešte som nepovedal o tých Bavorákoch. Tí sa vedeli tak rozrozprávať. Hlavne mama, keď dala niektorému šálku mlieka, my sme mali kravu. Oni potom dali nejaký ementál alebo niečo takto pre deti. A potom fotky vytiahol, že: ,Toto je moje gazdovstvo a tu je moja rodina.´ Pekne upravené gazdovstvo, a potom vraví: ,Keď prídem domov, nenájdem z toho už nič. To je všetko zrovnané so zemou a rodina všetka kaputt. Ja som zostal sám...´ A teraz do toho ďalej, s porazenou armádou ťahal sa domov. Tragédia nad tragédiu."

  • „12. septembra 1950 sme išli do Žiliny na Krajské vojenské veliteľstvo. Tam sme sa museli zobliecť do treniek a tak, odvážiť, zmerať. Odvedený bol každý, aj chlapci s guľatým chrbtom. A do 48 hodín sme sa mali dostaviť s vojenským kufrom do Libavy. Jeden nadporučík prišiel ku mne kým som tam stál a vraví: ,Čítali ste ten román „Potupenie Kríža"?´ Vravím, že áno, a on: ´Tak už je to tu!´"

  • Celé nahrávky
  • 1

    Liesek, 26.08.2017

    (audio)
    délka: 04:10:02
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Všetko čo je bez Boha, obracia sa nakoniec proti človeku

Štefan Koma - ako štyridsaťročný bohoslovec (1970)
Štefan Koma - ako štyridsaťročný bohoslovec (1970)
zdroj: z archívu pamätníka

Štefan Koma sa narodil 30. apríla 1929 a pochádza z obce Černová pri Ružomberku. Od mladého veku inklinoval k duchovnému povolaniu, čo ho po ukončení Gymnázia Andreja Hlinku v Ružomberku v roku 1948 priviedlo k štúdiu bohosloveckého seminára v Spišskej Kapitule. V dôsledku štátneho zásahu voči cirkvám musel štúdium v roku 1950 prerušiť. V septembri roku 1950 bol povolaný na absolvovanie základnej vojenskej služby, kde bol v dôsledku svojej minulosti zaradený k trestným útvarom PTP (Pomocné technické prápory). Tu strávil vyše tri roky ťažkou manuálnou stavebnou prácou pre vojenské i civilné projekty. Po skončení vojenskej služby vystriedal niekoľko civilných robotníckych zamestnaní pre štátny podnik Stavoindustria a vodohospodársky podnik Stredoslovenské stavby. Počas politického odmäku 60. rokov sa mu po dlhých rokoch podarilo nastúpiť na štúdium Cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú po mnohých peripetiách nakoniec v roku 1970 ukončil. Neskôr pôsobil ako kaplán v obci Bobrovec, od roku 1971 v Námestove a v roku 1974 nastúpil ako farár v obci Liesek, kde žije dodnes. Počas celého obdobia komunistického režimu bol ako tzv. „reakčný živel“ sledovaný orgánmi Štátnej bezpečnosti.