„Jednu spomienku mám, ale ani to neviem povedať, že by som si to osobne pamätal, skôr z rozprávania starej mamy. Keď nás deportovali, ja som mal dva a pol roka – chlapec neobsedí. Prevážali nás v tých dobytčákoch a ja som tam lozil krížom-krážom. Už tam boli aj mŕtvi ľudia a ja cez nich. To je taká príhoda, o ktorej viem."
„V podstate Bratislava mala jediný jeden obchod dáždnikársky. Ten obchod sa volal Kleinen Bruder. To boli dvaja bratia, ktorí ho viedli. Tým, že bol arizovaný, nedostali za to nič. A po štyridsiatom piatom nám akože vrátili ten obchod. Nebolo to priamo na moju mamu, ale na moju tetu. Ona ho dostala naspäť, ale v štyridsiatom ôsmom ten obchod opäť zobrali."
„Ja som informovaný o tom, že bol záťah na Židov, a zobrali aj mňa s babkou, aj otca. Ale nie spolu. Každý inam. Ja dodnes neviem, kde môj otec zahynul. A on sa nevrátil. My sme sa našťastie vrátili. Mama, ako viem, sa celú vojnu u niekoho schovávala."
Jozef Klein sa narodil 18. 3. 1942 v Bratislave do židovskej rodiny. Počas vojny bol arizovaný rodinný obchod jeho rodičov. Jozef so starou mamou boli potom deportovaní do koncentračného tábora Terezín. Jeho otec druhú svetovú vojnu neprežil, matka, ktorá sa ukrývala v horách, našťastie prežila. Na dôchodku sa Jozef začal zaoberať svojou minulosťou a zorganizoval niekoľko zájazdov zo Slovenska do Terezína. V januári 2018 podľahol vážnej chorobe a zomrel.
