Oľga Iváková

* 1955

  • „Človek netrpel, že by nás v tej väzbe nejak bili, ale boli ťažké chvíle." „Najťažšia asi tá neistota?" „Skôr taká tá neistota, bolo to na psychiku, že sme museli tam byť. Že človek nevedel, čo bude s ním. Či prídu a odvezú vás niekam, alebo neodvezú. Alebo vás odstrelia, či neodstrelia, alebo čo vlastne."

  • „To ešte keď som bola v Tvrdošíne, tak som spoznala tých, čo prišli na tú prehliadku. Keď cestovali, alebo sme sa v autobuse stretli. Oni sa hanbili za to. Bolo vidno, že sa ani nepozreli do očí. Ale ja som sa vždy pekne pozdravila a išla ďalej. Len bolo vidno na nich, že im to nebolo jedno, že sa opäť stretli so mnou. Že mali určite výčitky."

  • „Zazvonili, že musíme otvoriť, že sú zo Štátnej bezpečnosti, že musíme otvoriť a idú nás prehliadať. Tak asi do tej jednej alebo do druhej v noci to trvalo. Všetko poprezerali. Niekde brali peniaze. U nás však peniaze nezobrali. Mali sme ich ukryté v takej krabičke, kde sme si zapisovali stravné a všetko." „Tam nabehlo viacero ľudí?" „Dvaja boli." „Aj sa preukázali, že sú od Štátnej bezpečnosti?" „Áno, a ešte sme si mali nájsť niekoho nezávislého, tak jedného suseda sme poprosili. Potom aj jednu rukavičku si tam zabudli bielu, to som bola prekvapená." „Aby nenechali dôkaz." „Áno." „A teda zhabali aj niečo z toho bytu?" „Nejaké knihy, čo sme mali, tak zobrali, ale moc nie. A nejaké pásky."

  • „Ja som tak dosť málo rozprávala. Potom aj v tom Dolnom Kubíne som sa pýtala jedného toho pána, že čo a ako. Povedal, že ak mi môže poradiť, ,nič nepodpisujte, čím menej rozprávajte a žiadne mená neprezrádzajte!´ A ja som sa potom už toho držala."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Okoličné - Liptovský Mikuláš, 19.11.2016

    (audio)
    délka: 01:05:03
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Byť tu vždy pre tých, ktorí ma potrebujú

sr. Oľga Iváková - 90.te roky
sr. Oľga Iváková - 90.te roky
zdroj: z archívu pamätníčky

Sr. Oľga Iváková sa narodila 18. marca 1955 v Liptovských Sliačoch. Detstvo prežila v prostredí nábožensky cítiacej rodiny. Po skončení základnej školy sa rozhodla pre rehoľný život. V roku 1970 vstúpila do kongregácie Školských sestier sv. Františka z Assisi v Znojme. Tu absolvovala Strednú zdravotnícku školu a pracovala v Ústave sociálnej starostlivosti pre mentálne postihnuté deti v Břežanoch blízko Znojma. Od roku 1979 pracovala na detskom oddelení Žilinskej nemocnice, následne nastúpila do novovzniknutého Ústavu sociálnej starostlivosti pre postihnutých chlapcov v Tvrdošíne. Okrem profesnej činnosti sa aktívne zúčastňovala tajného duchovného života v rámci františkánskej kongregácie. 27. marca 1983 bola zadržaná a vypočúvaná v rámci celoštátnej „Akcie Vír“, zameranej proti príslušníkom tajnej františkánskej rehole. 1. apríla 1983 bola zatknutá a umiestnená do vyšetrovacej väzby v Žiline. Tu strávila 40 dní väzby a výsluchov, po ktorých bola po silnom medzinárodnom tlaku a protestoch proti perzekúciam rehoľníkov prepustená. V neskorších rokoch pôsobila na detskom oddelení nemocnice v Ružomberku, od roku 1990 v detskom domove v Ružomberku. Po krátkom pôsobení v rehoľnom dome v Ľubochni pokračovala jej cesta v roku 2005 do rehoľného domu v Okoličnom, kde žije sr. Oľga Iváková dodnes.