Mgr. Josef Hladík

„Na nasledujúcom zasadnutí pléna Okresného národného výboru v Leviciach už nesedeli zástupcovia komunistickej strany za vrchstolom. Ja som sa zasadnutia zúčastnil ako člen komisie plánovania a výstavby za elektráreň Mochovce, pretože sme mali celkom dosť veľké požiadavky na výstavbu bytov. Boli tam prítomní dvaja poslanci Federálneho zhromaždenia. V rámci diskusie som ako jediný a možno ako prvý na oficiálnej pôde vystúpil. Veľmi rýchlo som si tam napísal pár riadkov a požiadal som, aby plénum ONV schválilo poverenie pre týchto dvoch poslancov Federálneho zhromaždenia, aby dali návrh na odvolanie prezidenta ČSSR Gustava Husáka. To zhromaždenie zašumelo. Prirodzene sa už vedelo v pléne alebo medzi zúčastnenými, že sú novembrové udalosti, ale boli tam komunistickí predsedovia národných výborov a poslanci za komunistickú stranu, od nich sa nikto neodvážil dať takýto návrh. Plénum ONV ho prirodzene neschválilo, potom vystúpil jeden z tých poslancov Federálneho zhromaždenia a povedal, že súdruh Husák je tak veľký človek a politik, že sám vie, čo má robiť."

„Na výstavbu atómovej elektrárne doniesli pražské firmy Škoda Praha, Potrubí Praha, Elektrotechnické závody Praha, Armabeton Praha a ďalšie ‚Niekoľko viet‘. To bola petícia hnutia Charta 77, ktorá volala po prepustení politických väzňov a po reformách vôbec. Pár inžinierov z „atomky“ ju podpísalo. Boli to väčšinou chlapci jeden až štyri roky po vysokej škole, ktorí chodili na stáže do Jaslovských Bohuníc a dostali sa do kontaktu s tými výstavbovými pracovníkmi. Pár dní po podpísaní petície už ich menoslov čítala Slobodná Európa. Za mnou vtedy prišiel námestník a hovorí: ‚Títo ľudia musia dostať výpoveď.‘ To končilo leto 1988 (v skutočnosti 1989, pozn. ed.). A ja mu hovorím: ‚Nie, ja sa pod výpoveď nepodpíšem, pretože neurobili žiadny problém, neprišli opití, nespôsobili škodu fabrike, pracovnú disciplínu majú v poriadku. Na základe čoho im mám dať výpoveď?‘ ‚Tak tú výpoveď dostaneš ty.‘ ‚Tak to mi môžeš skúsiť dať výpoveď, ale to nejde, platí zákon, zákonník práce.‘ Viem, že tam potom chodili z okresného výboru strany úplne zúriví, mali krvavé oči. Rozčuľovali sa, ako je možné, že na stavbe socializmu niekto podpisuje Niekoľko viet."