Kamil Haťapka

„Pretože sme boli v Ríme, tak som išiel na veľvyslanectvo a oni hovoria: ,Jéj, vy ste nám tu urobili reklamu dobrú. Súdruh, sadni si, čo máš nové?´ No a ja hovorím: ,Tu mám toľkoto pozvánok a sú tu aj robotnícke kluby, nás volajú, aby sme prišli a všetko hradia, ale nemáme doložku, končíme s doložkou, musíme ísť domov.´ ,No počkať, počkať.´ Tak si to pozrel a napísal diaľnopis, že vzhľadom k tomu, že sme takto reprezentovali krajinu, žiada ÚV ČSTV o predĺženie. Prišiel som na druhý deň a oni (funkcionári v Prahe) urazili veľvyslanca, oni neodpovedali. A to bolo naše šťastie. Veľvyslanec povedal: ,Kto mlčí, ten svedčí, a ja s tým súhlasím!´ A dal nám všetky pečiatky a predĺžil nám pobyt v Taliansku zo svojej právomoci. (...) Keď sme prišli domov, na hranici nás už čakala polícia. ,Moment, tu sú všetky papiere, všetko máme v poriadku.´ Tak nemohli s tým urobiť nič, ale mne, pretože ja som to zorganizoval, zakázali oficiálne výjazdy do zahraničia. Ale medzitým sme mali vybavené štartovné v Taliansku. Som si povedal, no tak ja aby som nešiel do Talianska? Zobral som pas, doložku, zmenil som si peniaze a akože idem súkromne. Samozrejme, že som išiel s Interom. Prišiel som do strediska a Rudy Žánek bol vedúci československej výpravy: ,Čo tu robíš?´pýtal sa. ,Ja robím kapitánovi tlmočníka, lebo vie len po rusky,´ odpovedám. ,Ako si sa sem vôbec dostal?´ ,To sa ty nestaraj, dostal som sa.´ V Prahe ma udal, že som tam bol a mám zakázaný výjazd. Zavolali ma na disciplinárku, ako si to predstavujem, my sme ti zakázali vycestovať! Hovorím: ,No moment. Pozrite sa, to je súkromný pas, tu je doložka, tu boli vybraté peniaze. Ja som bol súkromne, ja som bol na dovolenke.´,Ale ako to, že tam si bol?´ ,Ja som stál na hraniciach. Čakal som, kto by ma zobral do Talianska, a predstavte si, zrovna išiel Inter mikrobusom. No tak som ich zastavil a hovorím, chlapci, kam idete? Že do Talianska. Zoberiete ma? No zobrali ma, predstavte si.´ Ich mohol šľak trafiť, lebo som si z nich vyslovene robil srandu."

„Akonáhle sme to druhýkrát odhlasovali (hlasovanie o rozdelení ČSFR, pozn. ed.), tak potom vo foyer v Národnom zhromaždení bol obrovský stôl, kde boli minerálky. A išiel Klaus dolu, ktorý bol spolu s Mečiarom pôvodcom tohto všetkého, a postavil sa naproti. Zavolal som poslancov SNS a hovorím im, dajte pozor, čo mu teraz poviem. A tak som povedal: ,Pán predseda, dovoľte, aby som vám navrhol čestné členstvo v Slovenskej národnej strane.´ On bol celý prekvapený a spýtal sa: ,Proč pak?´ Odpovedám: ,Preto, lebo ste nám pomohli splniť náš volebný program.´ Potom sme išli všetci poslanci spievať pod bustu generála Štefánika pieseň ,Hej, Slováci´."