Ľubomír Hatala

„Z Prievidze keď sme išli v autobuse, ja som stál. Boli starší, čo tam sedeli. Okná boli zatreté, aby nebolo vidieť dovnútra. My sme nesmeli okná otvárať, žandári so samopalmi sedeli vo vnútri a tak ďalej. A teraz, ako sme išli, ten chlapec z Prievidze, ten bol mladší odo mňa hádam o dva roky. A mi hovorí, či nepoznám - neviem, aké to dievča, aj meno mi povedal -, ale odpovedal som mu, že nepoznám. Že to je mladšie dievča, to ja nepoznám. Pozriem na neho, a tu aj tu mal dieru v dlani. On mohol mať možno 18, možno 19 rokov. Mladý chalan. Možno ani toľko nie. Pýtam sa, že čo to má. Vraj si zobral cigarety a sám si to prepálil. Chlapče, tebe šibe, som si pomyslel. A zas len či ju nepoznám. Hovorím, nepoznám, mám iné myšlienky teraz, nech to nechá tak. Potom zo sedadla jeden vyskakoval, taký starší chlap. Neviem, odkiaľ to bol, kde ho naložili, kde ho vzali. Postavil sa a hovorí: ‚Ja, obvinený číslo to a to, prisahám, že som chcel zradiť túto republiku a porušil som zákon ten a ten...‘ A tí ho posadili, tí žandári, nech je ticho, nech s tým prestane. A za polhodinu znova vyskočil, znova to hovoril. Proste zmagorený, aj ten chlapec." „To z tých výsluchov asi však?" „Áno, aj ten chlapec. Prepálené, že on si prepálil. Ale to keď ho vyšetrovali, tak mu prepálili ruky, mladému chlapcovi. Tak to boli pre mňa také šoky nejaké."

„Tento, čo tam spal, alebo nespal, ja neviem, ale mal vypité. To už bolo nadránom. Teda ráno prakticky, už bolo slnko vonku. Vybehol von a chválil sa Nemcom, že ako strieľali, ako ich zahnali. Že boli viacerí, tí partizáni, ale údajne bol len jeden, čo sa chcel dostať. A ja som mu povedal, že je zbabelec a že čo sa chváli. Po nemecky, takže mi rozumel. A on hovorí: ‚Čo si to povedal?‘ Utekal naspäť, dobehol so samopalom, s tým nemeckým, natiahol a mňa zatlačil, tam bol drevený plot, tak k tomu plotu. A zabiť ma, zabiť ma, zastreliť ma chcel. A chlapci, keď to videli, už dvaja utekali. Tam bola taká stráň a tam taký potôčik malý tiekol. Tam bola tiež ulica. A v tej ulici bol veliteľ Otto Mock u jedného kamaráta. Tiež jeden veliteľ. Kričali: ‚Pán Mock, pán Mock, poďte, poďte ho zachrániť.´A ten vybehol, že čo je, volali ho, aby šiel s nimi, pretože Nemec chce ‚schiessen‘, mňa že chce strieľať. Tak on dobehol a mu vytrhol ten samopal. A povedal, že či chce deti strieľať alebo čo. Tak že ráno na report pôjde. K veliteľovi nejakému vyššiemu alebo čo."