Judita Haasová

"O tej ceste späť viem toľko, že sa pohli peši. Tu a tam im ľudia dali nejaké šatstvo, nejaké jedlo. Potom im niekto dal nejaký bicykel. Oni išli tri, tak sa vymieňali po ceste na tom bicykli. Potom sa pri nich pristavili nejakí ruskí vojaci na džípe a ponúkli sa im, že ich zoberú. Nakoniec naložili bicykel a ušli. Takže oni išli ďalej peši. Neviem, odkiaľ potom nastúpili na vlak a prišli až po Nové Zámky. A odtiaľ išli zasa peši."

„Ja viem len toľko. Aj to nie od neho, ale od iných. Že starý otec bol rabín naposledy v Čičove. Mali 13 žijúcich detí. Ale neviem ani mená, ani kedy sa narodili. Neviem o tom nič, keďže otec nikdy o svojej rodine nerozprával. Pred vojnou bol otec ženatý. Stratil manželku a dieťa, svokrovcov aj celú svoju rodinu. Nebol ochotný o tom hovoriť. Ja to viem len od susedov. My sme bývali vo Svätom Petri v blízko Komárna. Tam býval otec ešte pred vojnou so svojou prvou rodinou. A my sme tam potom tiež bývali do roku 1965.”

"Otec bol v niekoľkých pracovných táboroch. Tak som počula, že od roku 1942. Otec bol pekár, takže aj tam mal takú pracovnú pozíciu. Nebol na fronte. Viem, že ušiel až v roku 1944. Keď počul, že Nemci berú židov z tohto územia do táborov, tak sa snažil ujsť. Aj ušiel. Chcel schovať svoju rodinu, ale už ich nenašiel. Skrýval sa v takých lesíkoch pri dedine. Jeden zo susedov prišiel pre neho na voze. Skryl ho pod seno a potom ho skryl na povale. Mal malé gazdovstvo v Svätom Petri, pár kravičiek a nejaké dva kone. Neviem, ako im dal vedieť, ale prišli pre neho a schovali ho. Čo viem o otcovej rodine, to viem práve od týchto susedov. Potom prišli Nemci do dediny. Oni mali vpredu Nemcov a otca a ešte jedného pána na povale. Takže snažili sa im zobrať nenápadne aj jedlo, aj čo mohli. Potom prišla ruská armáda do dediny, tak otec sa pridal k nej."

"Galanta je ortodoxná. Všetky sviatky a bohoslužby boli v piatok večer a v sobotu ráno. Takže tam sa žilo židovským životom. V Komárne menej, ale Galante to bolo normálne. Ja som mala svokru, ktorá do konca života mala kóšer kuchyňu. Ja som potom od 1997 robila hlavnú sestru v domove dôchodcov Ohel David. Tam sme to zakladali s pôvodnou riaditeľkou. Moje deti robili so židovskou komunitou stále. Moja dcéra robila mládež, môj syn takisto. Robila aj predsedníčku v mládežníckej organizácii. Syn robil noviny. S Mišom Szatmárym zakladal aj Delet. Moja dcéra robila aj v Spielbergovej nadácii. Aj v Maďarsku tú Spielbergovu nadáciu organizovala. Nahrávky a podobne. Takže žili sme s tým. V Galante sa tým žilo. Synagóga bola síce zbúraná, ja som ju ešte zažila, ale modlitebňa bola."