Ján Fejfár

* 1929

  • „Tam som robil richtára v triede, aj richtára v škole. Mali sme tam, to bolo zhruba po vojne, mali sme tam takú skupinu v triede. A ja ako triedny a školský predseda som tam bol pozvaný. Oni mali takú protištátnu činnosť. Bolo ich asi šesť alebo sedem. A na tom súde ich ten sudca tak chcel vytiahnuť z toho, a oni nie a nie. Oni mali nejaký granát, a na ňom mali nápis ‚Za Tisa‘. A oni stále tvrdili, že s tým granátom chceli vlak vyhodiť. Tak na tomto súde som bol. Boli odsúdení všetci, konkrétne aj Igor Reiff. Ten je inžinier v Handlovej. Ten tiež chodil k nám vtedy do školy. No a potom išli do basy. Neviem, už si nepamätám, na koľko."

  • „No tak viete, napríklad sme mali nočný poplach. A to za 5 minút musela celá rota byť nastúpená. Neskôr nám však začali robiť aj 10 poplachov za noc. Len čo sme si ľahli, už poplach. No tak chlapci si aj tie topánky už len natiahli. A potom sme išli na 30-kilometrový pochod a nedovolili im, aby si zaviazali topánky. Chlapci mali krvavé nohy."

  • „Keď sme prišli do Postoloprtov, tak tam boli také drevené baraky. Hovorili, že tam boli nejakí väzni, keď boli Nemci. Prišli sme tam, boli tam poschodové postele. Tie sme mali rozkaz vyhodiť von a spáliť. A tie dosky, ako boli tie postele spojené, keď sa to odtrhlo, bol tam milión ploštíc. A oni štípali. My sme potom pod plachtu dávali DDT prášok. Ale niektorí chlapci boli strašne doštípaní."

  • Celé nahrávky
  • 1

    Prievidza, 09.03.2019

    (audio)
    délka: 01:06:09
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Pevná viera a osobné zásady prekonajú akúkoľvek nepriazeň doby

Ján Fejfár (1952)
Ján Fejfár (1952)
zdroj: z archívu pamätníka

Ján Fejfár sa narodil 16. marca 1929 v Žarnovici. Otec Ján Fejfár pracoval ako obchodník so zmiešaným tovarom, matka Elena Fejfárová, rod. Haverlíková bola s deťmi v domácnosti. Po nástupe komunizmu otcovi zhabali majetok. Absolvoval štúdium cirkevného gymnázia v Banskej Bystrici, kde bol aj svedkom politického procesu proti niektorým spolužiakom. Po zrušení reholí v rámci Akcie K pomáhal popri škole ako kostolník v miestnom kostole sv. Alžbety. V roku 1950 sa zamestnal ako Dopravný referent v Družstve pre hospodárenie s poľnohospodárskymi plodinami. Po tajnom udaní bol pre svoje náboženské postoje v roku 1951 povolaný k absolvovaniu trestnej vojenskej služby v útvaroch PTP, kde v náročných podmienkach pracoval až do roku 1953. Po návrate z PTP sa zamestnal v banke ako referent pre generálne opravy. V roku 1955 uzavrel manželstvo s Máriou Jarjabkovou, s ktorou mali postupne 4 deti. V neskorších rokoch pracoval ako kalkulant pre banské diela pre Banské Stavby v Banskej Bystrici, neskôr vedúceho projektovo realizačno kalkulačných prác banské diela v Prievidzi. Celý život si zachovával hlboké náboženské postoje, čo jemu aj jeho rodine spôsobovalo problémy počas celého obdobia komunizmu. V súčasnosti žije na dôchodku v Prievidzi.