Gertrúda Drozdová

* 1928

  • „Keď začali Nemci v noci akože chytať, tomu sa hovorilo prepad. Chodili nejako dvaja gardisti, dvaja esesáci v uniformách, s puškami. A chodili od domu k domu, zazvonili na domovníka – vtedy boli domovníci – a pýtali sa, kde bývajú Židia. A tá domovníčka potom vraj hovorila: ,Čo som mala robiť? Oni mali tie pušky!’ Tak asi povedala. Tak nás vtedy v noci zobrali na Koziu ulicu a sústredili nás v dome. Myslím, že je to číslo 21. A tu nás doviezli a čosi zapisovali, a odtiaľ delili ľudí nejako: ‚Ty ideš sem, ty ideš tam.‘ To na tie transporty. Viezli ich na stanicu. No a tam sme my mali nejaké papiere, lebo každý zháňal čosi, aby sa skryl, aby pod niečím mohol existovať. To boli strašné veci."

  • „Tie obchody, všetko pobrali! Lepšie byty, všetko sa zobralo! Veď úplne znemožnili žitie! Úplne znemožnili rodiny, ľudí. Veď žite bez peňazí. Ešteže sa mi teraz takto zdá, že ten čas tak nejako prešiel. Trvalo to prenasledovanie niekoľko rokov, to už bolo v tých ľuďoch od toho tridsiateho ôsmeho. Už to bolo ťažšie každým rokom. Najhorší bol ten štyridsiaty druhý, tuším. Ale prešlo to. Predsa bola aj tá vojna. Ľudia boli aj, niektorí odreagovaní… Ťažké časy boli, ťažké. A vôbec, s nakupovaním, to jedlo. Niektoré obchody už nefungovali. Niektoré ešte fungovali, našťastie, ale keď človek nemal dosť peňazí, tak čo? Tak sa jedlo a varilo zo zemiakových placiek. Čo bolo dostupné. Ešteže mlieko bolo lacné, to ešte si pamätám. Taká konva bola a do toho sa išlo kupovať. Tuším dva litre mlieka."

  • „Otca teda vzali do Bergen-Bersenu, ten sa nemohol nejako ani ukryť, ani nič. Takže ten sa dostal do Bergen-Bersenu. To si pamätám, keď prišiel odtiaľ naspäť, tak bochník chleba doniesol pod pazuchou. Už bol taký, že si to jedlo strážil, lebo nevedeli, ako je tu." „Ešte mi povedzte – vraveli ste, že tam išiel ako silný chlap…" „Mal nejako 90 kg a ledva polovicu schudol. On toho zažil – raz aj povedal, že keď prišli Američania oslobodzovať Bergen-Bersen, tak tí Nemci chceli zlikvidovať tábor. Tých ľudí hnali niekde pešo. A otec vravel, že ich nahnali do vagónov, takých nákladných, zamkli a bez jedla a bez všetkého šesť dní stáli na trati a zatiaľ Nemci utiekli. Prosto, že to bolo hrozné. Že keď sa tie vagóny otvorili, tak že len tak mŕtvi padali z toho, lebo niektorí už boli takí slabí... “

  • Celé nahrávky
  • 1

    Ohel David, 17.04.2018

    (audio)
    délka: 01:03:53
    nahrávka pořízena v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky jsou k dispozici pouze pro přihlášené uživatele.

Ak je niekto nespokojný, nech skúsi žiť vo vojne!

Gertrúda Drozdová sa narodila 21. 6. 1928 v Bratislave. Prvé tri ročníky základnej školy absolvovala na ortodoxnej základnej škole na Zochovej ulici v Bratislave. Po nástupe fašizmu bola táto škola ako aj iné židovské školy zatvorená. Počas vojny sa aj s rodinou museli neustále sťahovať. Ubytovali ich prevažne susedy, ktoré žili samy a ktoré im niekedy vypomáhali aj finančne, keďže nik z jej rodiny nepracoval. Gertrúde aj jej matke sa deportácii podarilo vyhnúť, otec bol však deportovaný do Bergen-Bersenu. Po škole sa vyučila za krajčírku a snažila sa na obdobie vojny zabudnúť. V roku 1955 sa vydala za aktívneho poddôstojníka, s ktorým má jedného syna. Momentálne žije v domove dôchodcov Ohel David.