Následující text není historickou studií. Jedná se o převyprávění pamětníkových životních osudů na základě jeho vzpomínek zaznamenaných v rozhovoru. Vyprávění zpracovali externí spolupracovníci Paměti národa. V některých případech jsou při zpracování medailonu využity materiály zpřístupněné Archivem bezpečnostních složek (ABS), Státními okresními archivy (SOA), Národním archivem (NA), či jinými institucemi. Užíváme je pouze jako doplněk pamětníkova svědectví. Citované strany svazků jsou uloženy v sekci Dodatečné materiály.

Pokud máte k textu připomínky nebo jej chcete doplnit, kontaktujte prosím šéfredaktora Paměti národa. (michal.smid@ustrcr.cz)

Vladimír Rosenfeld (* 1948)

• narodil sa 01. januára 1948 v Moskve

• rodičia prežili holokaust

• otec bol internovaný v tábore v Novákoch

• neskôr sa otcovi podarilo utiecť a pridal sa k Slovenskému národnému povstaniu

• krátko po Vladimírom narodení sa vrátili do Československa

• krátko žili v Prahe, neskôr sa presťahovali a žili v Bratislave

• študoval Strednú školu poľnohospodársku v Malinove - štúdium neukončil

• v druhej polovici 60. rokov sa zoznámil s Dušanom Hanákom

• účinkoval vo filmoch Omša a 322

• v druhej polovici 60. rokov sa zoznámil s výtvarníčkou Oľgou Urminskou

• po roku 1969 sa im podarilo sfalšovať doklady a spolu aj s ich ročným synom utiecť do USA

• žili na Hawaii

Vladimír W. Rosenfeld sa narodil 01. januára 1948. Jeho otec Jozef Weiser pochádzal zo židovskej rodiny. Počas druhej svetovej vojny bol jeho otec internovaný v Novákoch. Z tábora sa mu podarilo utiecť do Maďarského kráľovstva. Tam si vybavil falošné doklady a vrátil sa na územie ľudáckej Slovenskej republiky, kde sa zapojil do Slovenského národného povstania. Vladimír sa v roku 1948 narodil v Moskve, kde jeho otec krátku dobu pracoval. Krátko potom sa vrátili do Československa. O svojom židovskom pôvode sa pamätník dozvedel až v období svojho dospievania. Po krátkom pôsobení rodičov v Prahe sa rodina presunula do Bratislavy. Otec učil žurnalistiku na Univerzite Komenského a bol aktívny počas uvoľnenia v roku 1968. Po štúdiu na základnej škole nastúpil na Strednú školu poľnohospodársku v Malinove, kde študoval odbor záhradníctvo. Kvôli svojmu umeleckému a bohémskemu založeniu nakoniec školu nedokončil. No záhradníctvu sa venuje dodnes. Jeho spôsob života a myslenia narážal na mantinely režimu, v ktorom žil. Po škole sa v Bratislave dostal do okruhu výtvarných umelcov. Pôsobil aj ako model na VŠVU. V druhej polovici 60. rokov sa zoznámil s Dušanom Hanákom. Spolupracoval s ním na tvorbe filmov Omša a 322. V oboch si aj zahral. V tomto období sa zoznámil aj s výtvarníčkou Oľgou Urminskou, s ktorou sa neskôr zosobášili. Po vstupe okupačných vojsk do Československa v roku 1968 sa zúčastnil protestnej hladovky. V tom čase spolu s Oľgou čakali svoje prvé dieťa. Po jeho narodení sa im podarilo sfalšovať doklady a utiekli do zahraničia. Ich finálnou destináciou boli Spojené štáty americké. Tam vystriedali viacero lokalít, ale nakoniec sa usadili na Hawaii. Vladimír sa naďalej venoval umeleckej tvorbe a záhradníctvu.