Margita Rexová

* 1932

  • „(Otec) mal predtým potvrdenie z národného výboru, že sa choval za vojny ukážkovo, pomáhal partizánom a tak ďalej. Mal potvrdenie, že je spoľahlivý, a mesiac alebo dva mesiace nato už bol nespoľahlivý. Nemal volebné právo a tak ďalej. To nič, to len prišli s papierom, to už sa vedelo, že my sme boli medzi poslednými. Pretože nemali nič proti nám. Nemohli, aj keď ako hľadali. Ale ten brat Miro, najmladší, ušiel. Emigroval. No a už bolo. Už mali možnosť, už sme nepriatelia socializmu a tak ďalej. (Ten podnik sa dostal do štátneho majetku?) Áno. A zruinovali ho. (Otec v ňom mohol pôsobiť alebo nie?) Nie. Hneď preč, ešte na nás prepísal svoju polovičku domu, ešte nám auto osobné, čo brat si kúpil s bratrancom napoly, ako mali auto, lebo to druhé zobrali do vojny, čo sme mali toho veľkého Waltra. Ale videli ho ľudia jazdiť aj po Trnave, takže nebol vojnová korisť, ale bol niekoho iného korisť. Ale rodičia nežiadali nič za to. Chvalabohu, je po vojne, našetrí sa na ďalšie auto. Ale bratovo, bratrancovo auto si kľudne zobrali a nepatrilo k obchodu. Ale po čase ho potom vrátili. (On potom kde začal pracovať? Vôbec s tým, že mal taký kádrový posudok, mohol ísť...?) Áno, mohol. Robil výťahára na stavbe, aj v zime, a dostal tuberkulózu a zomrel.“

  • „Mala mama priateľky klobučníčky v Trnave, Modes Lia sa to volalo, tri sestry, no a s tými mama sa priatelila. Ony sa medzitým povydávali a tak ďalej. Jedna si katolíka zobrala, druhá Žida a tretia, myslím, zostala slobodná, tak mi to vychádza, lebo ostalo jej meno Braunová. Tak tá, čo si katolíka zobrala, ešte zatiaľ mala pokoj. (Všetky mali židovský pôvod?) Tie dievčatá áno, ženy. Tá Róži néni, takzvaná, tej dcérka Vierka bola katolíčka, ale ona bola Židovka. Druhá si zobrala Žida, taktiež mala Vierku, skoro rovnako staré, tú sme volali Veruška, tak chceli emigrovať. Mali to všetko už zabezpečené do Maďarska. Mama hovorí: ,Nechaj Verušku u nás. Keď budeš v Maďarsku, dáš vedieť a ja ti ju prenesiem na pas, na ktorom je Lidka zapísaná. To ako ja. Ona bola šesťročná, ja deväťročná, ale ona bola vyvinutejšia, ja som bola taký cíbik. No tak toto bolo dohodnuté. Naraz sme sa dozvedeli, že ako došiel taxík na hranicu, už ich čakali. I keď mama to o deň predĺžila, lebo vedela, že určite keby niekto niečo povedal, tak určite by ich tam čakali. Prvé sa pýtali: ,A kde je dievča? Kde je dcéra?‘ Tak už sa vedelo, že toto bolo udanie. Museli sme ju skrývať, ich zobrali do koncentráku, tam aj zahynuli rodičia.“

  • „Otec pochádza z tej časti Slovenska, čo sa nazýva Moravské Slovácko, ale brali nás ako Čechov. V prvom rade išli po otca. Jeden list som tam našla, plakala som pri ňom, pretože prosil, že tu má päť detí, aby ho nevysídľovali. Normálne rozbiť rodinu. Že aby ho nevysídľovali, že slovenské občianstvo prijal v 23. roku, takže bol vlastne Slovák, ale viete, že vždy sa nájdu dobré duše, ktoré chcú ublížiť. Takže toto nám prešlo. Ale po čase, to už skoro pred koncom vojny, našli – Nemci, čo utekali – išiel do Piešťan, v Piešťanoch na letisku nechal tašku. Tú tašku našli naši ľudia a v tej taške bol jeden zoznam ľudí, ktorí mali ísť, ak sa nemýlim, do Terezína. A medzi nimi bola naša rodina. Komplet, menovite – ja decko, sestra decko, chlapci trošku väčší, jedine jeden brat nebol. A to sme nevedeli, že on už je v koncentráku nemeckom.“

  • Celé nahrávky
  • 1

    Košice, 10.11.2022

    (audio)
    dĺžka: 02:07:59
    Zaznamenané v rámci projektu Príbehy 20. storočia
Celé nahrávky sú k dispozícii iba pre prihlásených užívateľov.

AI asistent Memory of Nations
Prebáda tisíce príbehov pamätníkov

Objavte nový spôsob, ako používať Archív Memory of Nations. Pýtajte sa na témy, udalosti, miesta alebo skúsenosti, ktoré vás zaujímajú. AI asistent prehľadáva prepisy rozhovorov s viac ako 30 000 hodín nahrávok rozhovorov a vyhľadáva relevantné spomienky naprieč archívom. Nemusíte poznať meno pamätníka ani vedieť, kde hľadať. Stačí položiť otázku vlastnými slovami.

Položte otázku
beta

Človek všetko prežije, aj dobré, aj zlé. A vo všetkom si nájde spôsob života

Margita Rexová počas natáčania
Margita Rexová počas natáčania
zdroj: Post Bellum SK

Margita Rexová sa narodila 11. januára 1932 v Trnave ako Margaréta Ľudmila Matilda, celý život ju však volali Lidka. Mama Júlia, rodená Schubertová, a otec Rudolf Vaculík vlastnili veľkoobchod s rádiami, bicyklami a so šijacími strojmi. Lidka sa narodila ako piate a posledné dieťa. Otec pochádzal z Moravy a po rozdelení republiky mu hrozilo vysťahovanie do Protektorátu. Bratia Mirko a Jarko sa zapojili do SNP, rodičia podporovali odboj finančne, dodávkami potravín aj vysielačiek. Lidka si pamätá nešťastné osudy židovských susedov, mnohých z nich deportovali do koncentračných táborov. Istý čas doma ukrývali židovské dievčatko. Po vojne rodičom obchod znárodnili, Lidke a súrodencom neumožnili študovať. Bratov Mirka a Jarka v päťdesiatych rokoch odsúdili v politickom procese na roky väzenia. Pamätníčka sa vydala a s rodinou sa odsťahovala do Žiaru nad Hronom, neskôr do Košíc. Kvôli bratom ich prenasledovala ŠtB. Vpád vojsk Varšavskej zmluvy zažili v Rumunsku. Politicky sa neangažovala. Vznik samostatnej Slovenskej republiky vnímala negatívne. V čase nahrávania príbehu žila na dôchodku v Košiciach.