Pri násilí neexistuje premlčanie
Stiahnuť obrázok
Jana Kapustová sa narodila 04. júla 1963 v Detve na strednom Slovensku. Keď mala tri roky, rodičia sa rozviedli a ona a jej starší brat Eduard boli pridelení matke Eve. Tá však starostlivosť o deti nezvládla a onedlho sa obaja súrodenci nasťahovali k otcovi Eduardovi, ktorý žil na sídlisku v Detve so svojou novou manželkou a s jej dcérou z prvého manželstva. Jana s bratom tak podľa záznamov úradníkov socialistického režimu vyrastali v rozvrátenej rodine, no Jana si v čase nášho rozhovoru spomínala na detstvo u otca rada. Hoci nevlastná mama si vzťah k deťom svojho manžela nevytvorila, otec Eduard im venoval všetko, čo mohol. Bol veľmi múdry a rozhľadený a nikdy neprijal ponuky na vstup do Komunistickej strany, za čo bola celá rodina pod drobnohľadom režimu a v škole to pociťovali aj deti. Otec Eduard pochádzal z obce Zádubnie neďaleko Žiliny, a keď mal dvanásť rokov, prišiel o mamu, ktorá za dodnes nevyjasnených okolností zahynula v koncentračnom tábore. Keď mala Jana osem rokov, odsťahovali sa do Zvolena, kde bol otcovi pridelený byt. Jana pokračovala na základnej škole na sídlisku Zlatý potok, neďaleko paneláka, v ktorom bývali. Počas strednej školy, ktorú navštevovala v Banskej Bystrici, bývala na internáte a po ukončení školy nastúpila do práce v Závodoch výpočtovej techniky. Keď mala dvadsať rokov, stala sa členkou protestantskej cirkvi adventistov siedmeho dňa, v ktorej si prehĺbila vzťah s Bohom a začala žiť podľa kázania cirkvi. Tesne pred revolúciou si otvorila s kamarátom prevádzku s vegánskou stravou, z ktorej sa neskôr stala známa firma Alfa Bio Jána Luntera. Na jednom z pravidelných stretnutí cirkvi stretla svojho budúceho manžela Tibora Kapustu, s ktorým po revolúcii odišla žiť do Prahy, kde Tibor študoval teologickú školu, s ambíciou stať sa po návrate na Slovensko kazateľskou rodinou. V Prahe sa im v roku 1992 narodil syn Mário. Jana v tom období začala aj so štúdiom psychológie, skúmala najmä tému homosexuality, ktorá jej bola blízka, keďže sa snažila vyriešiť si osobné problémy. Jej vnútorný coming out trval takmer dva roky, pričom až o rok neskôr sa zdôverila svojmu manželovi. Po pár rokoch, počas ktorých ešte žila so synom a s manželom, požiadala o vylúčenie z cirkvi a neskôr sa s Tiborom rozviedli. Jana spoznala svoju novú priateľku, s ktorou založila lesbickú organizáciu ALTERA. Počas deväťdesiatych rokov a začiatkom nového tisícročia sa naplno venovala vzdelávaniu a osvete v oblasti homosexuality a tiež krízovej intervencii s cieľom pomôcť týraným ženám. Hlavnými zámermi jej aktivít vo viacerých LGBTI+ organizáciách boli najmä šírenie povedomia, edukácia a boj za práva ľudí s homosexuálnou orientáciou, keďže v čase socializmu bola táto téma veľmi tabuizovaná a členovia tejto komunity boli vytláčaní na okraj spoločnosti. V čase dokumentovania tohto príbehu žila Jana vo Veľkej Británii, kam za prácou odišla ešte v roku 2006.
