Následující text není historickou studií. Jedná se o převyprávění pamětníkových životních osudů na základě jeho vzpomínek zaznamenaných v rozhovoru. Vyprávění zpracovali externí spolupracovníci Paměti národa. V některých případech jsou při zpracování medailonu využity materiály zpřístupněné Archivem bezpečnostních složek (ABS), Státními okresními archivy (SOA), Národním archivem (NA), či jinými institucemi. Užíváme je pouze jako doplněk pamětníkova svědectví. Citované strany svazků jsou uloženy v sekci Dodatečné materiály.

Pokud máte k textu připomínky nebo jej chcete doplnit, kontaktujte prosím šéfredaktora Paměti národa. (michal.smid@ustrcr.cz)

sr. Silvia Augustína Hlaváčová (* 1924  †︎ 2015)

V každom prípade odovzdať sa do vôle Božej; dôverovať!

  • narodená 13. 6. 1924, Chynorany

  • prvé sľuby 28.8. 1945, Trnava

  • večné sľuby 1. 5. 1956, Tanvald (CZ)

  • zomrela 12.6. 2015 Veľké Leváre

Tento životný program sr. Silvie nájdeme v jej zápisníku, s dátumom Noviciát, 22.04.1944.

Detstvo a prvé roky v reholi

Sr. M. Silvia sa narodila  v Chynoranoch, ako piate zo siedmych detí, rodičom Valentovi a Kataríne, rodenej Bezákovej. Pri krste dostala meno Augustína. V rodnej obci absolvovala základnú a meštiansku školu. Potom pokračovala v štúdiách v Trnave a na Učiteľskej akadémii v Levoči.

Do kandidatúry ju prijala Matka M. Alexandrína Maďarová, provinciálna predstavená, v Trnave 20.01.1939.

Svoje rozhodnutie spresnila slovami: „Prišla som tu kvôli Tebe Ježišu.“ (Viď zápisník)

Na Božie volanie odpovedali aj jej dve rodné sestry, jedna vstúpila do Kongregácie Dcér Božskej Lásky (sr. M. Margita) a druhá k sestrám tzv. Rytierkam a brat, ktorý sa stal členom Kongregácie školských bratov.

Augustína vstúpila do noviciátu 19.08.1943 v Trnave a dostala meno sr. M. Silvia. V tejto fáze počiatočnej formácie ju viedla magistra sr. M. Oliva Špačková. V tomto období sestra Silvia píše: „Kto poznáva opravdivo, miluje horlivo. Ježišu, z celej duše Ti sľubujem, že chcem sa snažiť byť v budúcnosti horlivou rehoľnicou.“ Usilovala sa tieto slová uvádzať do života. Čas noviciátu jej dal k tomu dobrý základ a perspektívy do budúcna.

Prvé sľuby zložila do rúk Matky Alexandríny 28.08.1945 v Trnave.

Učiteľské roky a Akcia K

V rokoch 1945 až 1950 účinkovala ako učiteľka na základnej škole a riaditeľka materskej školy v Prievidzi. Za toto krátke obdobie urobila veľa dobrého. Zasiala zdravé semeno kresťanského ducha do úrodnej pôdy sŕdc detí a mládeže. Svedčia o tom jej žiačky, ktoré si ju veľmi obľúbili a tešili sa z každého stretnutia s ňou aj v dňoch jej staroby.

V roku 1950 bola spolu s ostatnými sestrami násilne odvezená do Ivanky pri Nitre, kde pracovala na poli a v zime pri šití odevov pre väzňov. Po roku boli sestry prevezené na práce do Čiech. Pracovala ako robotníčka v textilnej továrni v Poříčí u Trutnova (do roku 1955). Následne v závode Seba v Tanvalde (do roku 1956). Tu 01.05.1956 tajne zložila večné sľuby, opäť do rúk Matky Alexandríny. V ten deň si zapísala do denníka:
„Mária moja drahá Matka, u Tvojich nôh odpočívam v tento svoj veľký deň. Jak veľká milosť to pre mňa, že ja slabá – životom zranená – a predsa Ježišova, večne Jeho. ... Ježišu, milosť svoju a lásku mi daj...“

Ďaľšie obdobie v ČR

Ďalej pôsobila vo Vranom u Slaného (CZ) (1956–1990) ako skladníčka, účtovníčka, vychovávateľka v Ústave sociálnej starostlivosti pre duševne postihnuté ženy. V tejto komunite niekoľko rokov vykonávala službu predstavenej (1965-1975) a potom aj v iných komunitách.

Svoju dobroprajnosť, materinskú starostlivosť, láskavosť a pochopenie mohla realizovať aj ako provinciálna radkyňa (1979-1988) a neskôr aj provinciálna predstavená (1990-1994) Slovenskej provincie, ktorej sídlo v tom čase bolo v Charitnom dome v Rúbani.

Po páde komunizmu

Ani po ukončení tejto náročnej služby sr. Silvia neodišla do dôchodku. Naplno pokračovala v službe Provincii v úlohe predstavenej komunity (Bánovce nad Bebravou 1994-1998; Ivanka pri Dunaji, Žiar nad Hronom 1999- 2004). Prevzala aj vedenie kandidátok 1998 -1999.

Po rokoch aktívnej služby bola preložená do Prievidze. Ale ani tu sa sr. Silvia nedala zlomiť nečinnosťou. Zapojila sa podľa svojich schopností a možností do domácich prác i do apoštolátu modlitby, obetavosti a drobnej služby lásky a dobroprajnosti blížnym. Bola tiež mimoriadnou rozdávateľkou svätého prijímania.
V roku 2010, pre jej zhoršený zdravotný stav bola preložená do komunity Vo Veľkých Levároch.

Sestru Silviu výrazne charakterizuje hlboký vzťah s Bohom, pokora, skromnosť, láskavosť, dobroprajnosť, srdečnosť, príťažlivý úsmev, jemnosť, citlivosť, vľúdnosť, veľký záujem o každého človeka bez rozdielu ochota vypočuť a pomôcť.

Žila hlbokým duchovným životom. Jej úplné darovanie sa a vernosť Kristovi sa dalo čítať z jej postojov a prežívania každodenných udalostí. Tak naplnila svoje predsavzatie: „Moje skutky nech konám s tým najčistejším úmyslom a nech v skrytosti prinášam Ti drobné obety...; Trápi ma jedno, že bohatstvo duchovných darov ktoré mi poskytuješ nevyužívam tak, ako by si to právom odo mňa mohol požadovať. Matička drahá pomáhaj svojej slabej Silvii.“ (Viď Zápisky).

Dokázala rozveseliť sestry a navodiť dobrú a veselú atmosféru v komunite, pri stolovaní a rekreácii aj pri kontakte s laikmi. Zvučným hlasom a spevom chválila Boha.

Vedela ticho trpieť. I napriek svojej chorobe a starobe vydávala vždy svedectvo lásky, obety, ochotnej služby, ale predovšetkým odovzdanosti do Božej vôle, hovorievala: „ako chce Pán“.

Bola skromná, netúžila po materiálnych veciach, dala prednosť duchovným darom, modlitbe a svätej omši. Pri nedorozumení vedela vždy odprosiť.

Posledné 3 týždne života, ktoré prežila už pripútaná na lôžku vydala svedectvo tichej, skrytej cesty k svätosti: trpezlivosťou, pokojom vnútornou vyrovnanosťou láskavým pohľadom a veľkou vďačnosťou....

Kto je sestra Silvia?

Šťastná Dcéra Božskej Lásky. Boh vo svojej Prozreteľnosti ju povolal do svojej služby a ona mu ochotne povedala svoje áno. Bola pokorná, milujúca, veľmi srdečná a láskavá. Vedela si priznať aj chyby a ospravedlniť sa. Bola to žena modlitby, obetavosti, skromnosti a radosti. A pre nás, to bola sestra, ktorej príklad je hodno nasledovať.

© Všechna práva vycházejí z práv projektu: Svedkovia viery

  • Příbeh pamětníka v rámci projektu Svedkovia viery (Hermana Matláková)